Čo prináša Dohoda o čistom priemysle pre náš región
Dohoda o čistom priemysle mobilizuje spolu 100 miliárd eur, no nie je právne záväzná. Bude na nej stavať legislatíva, ktorú musí schváliť Európsky parlament aj členské štáty.
The Clean Industrial Deal seeks to ensure that EU sustainability commitments are honoured without threatening the bloc’s industrial competitiveness. However, the reception of this strategic framework was lukewarm in Czechia and Slovakia.
Slovenská aj Česká republika v uplynulých rokoch viackrát vyjadrili nespokojnosť s tým, že klimatické iniciativy EÚ nedostatočne zohľadňujú ich špecifickú energetickú situáciu.
Príliš rýchle dekarbonizačné tempo umocnené neschopnosťou firiem konkurovať na zelenom trhu na margo ich technologického dlhu, závislosti na lacných fosílnych palivách a obmedzeného prístupu k investičnému kapitálu vytvára tlak, ktorý môže viesť k útlmu výroby, strate pracovných miest a odlivu priemyslu mimo EÚ.
V kontexte čoraz silnejšej medzinárodnej konkurencie v oblasti priemyselnej aj environmentálnej politiky predstavila Európska únia vo februári Dohodu o čistom priemysle (Clean Industrial Deal).
PRÁVNE NEZÁVÄZNÁ STRATÉGIA
Dohoda je reakciou na potrebu transformovať európske hospodárstvo tak, aby bolo udržateľné, odolné voči budúcim krízam a schopné obstáť v globálnej zelenej konkurencii – najmä v kontexte amerického Inflation Reduction Act a čínskej priemyselnej expanzie v oblasti zelených technológií.
Plán dohody nie je, podobne ako Zelená dohoda, právne záväzný. Slúži ako koordinovaná rámcová stratégia, ktorá prepája existujúce nástroje Zelenej dohody, priemyselnej politiky a klimatickej transformácie. Bude na ňom stavať konkrétna legislatíva, ktorú musí schváliť Európsky parlament aj členské štáty. Opiera sa o kombináciu verejných a súkromných investícií, regulačných reforiem a podpory inovácií.
Dohoda mobilizuje spolu 100 miliárd eur, časť ktorých tvoria financie z existujúceho Inovačného fondu, dobrovoľných príspevkov štátov, budúcich príjmov z obchodovania s emisnými povolenkami, ako aj z programu InvestEU. Navyše EÚ plánuje zriadiť novú Priemyselnú banku pre dekarbonizáciu.
Kľúčové príležitosti, ktoré Dohoda prináša pre modernizáciu českej a slovenskej priemyselnej základne, zahŕňajú prístup k fondom EÚ na dekarbonizáciu ťažkého priemyslu, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a implementáciu princípov cirkulárnej ekonomiky. Zároveň sa otvára priestor pre posilnenie energetickej bezpečnosti prostredníctvom diverzifikácie zdrojov a modernizácie infraštruktúry. Úspešná transformácia si však vyžiada efektívnu koordináciu medzi verejným a súkromným sektorom, ako aj investície do výskumu, vývoja a rekvalifikácie pracovnej sily.
POHĽAD Z PRIEMYSLU
Tomáš Trubačík, manažér a komunikátor pre Zelenú dohodu v českom Zväze priemyslu a dopravy, zdôrazňuje, že Dohoda ani Akčný plán pre dostupné energie neriešia to hlavné – vysoké ceny energií – a neprináša žiadne krátkodobé opatrenia pre ich zníženie. Kritizuje, že Komisia zostáva u zatiaľ neodsúhlaseného 90% cieľa znižovania emisií. „Obáváme se, že ‚zbytkových‘ 10 % emisí vyjde na sektory, kde se emise zatím moc neřeší (jako zemědělství), nedaří snižovat (třeba doprava), nebo je politicky citlivé je zpoplatnit (např. domácnosti). To znamená, že to hlavní snížení do roku 2040 by nesly sektory jako průmysl a energetika, které jsou v ETS 1.“
Trubačík akcentuje aj nerovnomerné dopady transformácie na jednotlivé členské štáty: „V Česku je podíl průmyslu na hrubé přidané hodnotě nejvyšší v EU, tzn. disproporčně by to dopadlo právě na nás“. Naviac podľa neho Dohoda neprináša žiadne prelomové myšlienky. „Navrhovaná řešení jsou tradičním voláním po více OZE a rozvoji sítí. To je jistě potřeba, ale i to se musí zaplatit a zlevnění energie v tom tak nevidíme. Nelze si nalhávat, že ETS a ceny energie nejsou pro průmysl problém – vidíme to v Česku na případech Liberty Ostrava nebo omezení výroby ve Spolaně, ale i odložení dekarbonizační investice v Třineckých železárnách. Průmysl má nějaké investiční cykly, počítá s rokem 2050 a plynem jako přechodným palivem, ale potřebuje mít i jistotu, že jeho produkce bude stále konkurenceschopná. To z našeho pohledu Komise nereflektuje,“ uzaviera Trubačík.
O AUTORKE
Marína Kováčová je absolventkou Teritoriálnych štúdií FSV UK v Prahe a študentkou odboru Medzinárodné vzťahy na Central European University, absolvovala tiež študijnú stáž na Sciences Po. Ako autorka prispieva aj na česko-slovenský portál Security Outlines a je koordinátorkou partnerstva v občianskom združení NextGen Energy.
Kontakt: marina.kovacova@sciencespo.fr
Súvisiace články
5 minut po 12! Zachraňte pracovní místa, varuje průmysl
Naděje, že se německá ekonomika dostane z krize, není v dohlednu. Spolková vláda Friedricha Merze se proto snaží jednat. Například…
Pekaři žádají stát o podporu záložních energetických systémů, uvedl svaz
Pekaři a cukráři apelují, aby Česko více podporovalo investice do záložních energetických systémů. Reagují na páteční výpadek elek…
Orlen Unipetrol zahajuje restrukturalizaci. Propouštění se nevyhne
Petrochemický Orlen Unipetrol spouští masivní úsporný plán. Restrukturalizace zahrnuje uzavření provozů, prodej aktiv a také propo…
Nemeckí vývozcovia odmietajú obchodnú dohodu s USA za akúkoľvek cenu
Nemeckí vývozcovia si v obchodnom konflikte so Spojenými štátmi neželajú dohodu za akúkoľvek cenu. Vyhlásil to vo štvrtok Dirk Jan…
ÚOHS posuzuje nákup majoritního podílu v Energo Příbram skupinou Veolia Energie
Úřad pro ochranu hospodářské soutěže (ÚOHS) začal posuzovat nákup většinového podílu v Energo Příbram skupinou Veolia Enegie ČR. Ú…
Kalendár akcií
Konference Energetika 2025: Jak udělat energetiku konkurenceschopnou?
Podzimní plynárenská konference
Dny kogenerace 2025
PRO-ENERGY CON 2025
ENERGY-HUB je moderná nezávislá platforma pre priebežné zdieľanie spravodajstva a analytických článkov z energetického sektora. V rámci nášho portfólia ponúkame monitoring českej, slovenskej aj zahraničnej tlače.