Ľudia si často hľadajú jednoduchšiu cestu

ABSTRACT: We interview Richard Modrák, the director of the national cluster for the support of community energy in Slovakia, about the status quo of relevant legislation, its specific features, and the present barriers to community energy expansion.

JE LEGISLATIVNĚ HOTOVO?
 

Je slovenská legislativa kompletní z pohledu umožnění a povzbuzení komunitní energetiky? 

Každý legislatívec by povedal, že legislatíva nikdy nie je kompletná. Slovenská legislatíva však plne transponovala smernice Európskej únie. Základný rámec tu je, aspoň v hrubých obrysoch, a umožňuje zdieľanie, komunitám a spoločenstvám fungovať v praxi – čo je kľúčové.

Máme aktívnych odberateľov a stanovené definície komunít a spoločenstiev – možno zbytočne, pretože to často spôsobuje chaos.
V zahraničí ide o jeden pojem, bavíme sa o komunitnej energetike ako celku.

Ale evropská legislativa požadovala transpozici obou pojmů…

Áno, aj keď v rôznych krajinách… 

Neudělali to všude. 

Presne tak. Preto hovorím, že to je možno zbytočné. Slovenská legislatíva však v hrubých obrysoch funguje dobre. Ak by bolo všetko príliš detailne vydláždené, objavilo by sa množstvo vecí, ktoré by do rámca nepasovali.

Určite sa vydáme podobným smerom ako v Čechách, kde máte Lex OZE II a III, ale pozitívne je, že tieto novely vznikli na základe aplikačnej praxe. V tomto zaostávame, pretože u nás prevláda prílišná opatrnosť a možno aj pohodlnosť. Mnohí čakajú, že to spraví niekto iný – ale ak budú čakať všetci, neurobí to nikto. Preto nám chýba dostatok praktických skúseností.

V legislatíve sú rozhodne veci, ktoré nedávajú logiku, a tie sa budú musieť zmeniť. Niektoré sú zbytočné a vychádzajú čisto zo slovenskej legislatívy, nie z európskej. Jednou z nich je napríklad obmedzenie na úrovni VÚC (vyšších územných celkov), podobne ako v Čechách máte obmedzenie na počet subjektov.

Co ve slovenské legislativě chybí?

Nie sú jasne zaručené niektoré typy subjektov, napríklad rozpočtové organizácie. Tie nie sú zahrnuté ani v komunitách, ani v spoločenstvách, čo predstavuje vážny problém.

Čo ďalej chýba? Ďalšie oblasti, kde by mohla komunitná energetika napredovať – napríklad v agregácii, poskytovaní flexibility a ďalších službách, ktoré by mohli komunity efektívne využiť.

Ale na rozdíl od českého EDC již slovenské EDC agregaci flexibility umožňuje. 

Áno, ale len technicky ako službu, nie v kombinácii s komunitou.

Takže to je potřeba ještě zkompletovat? 

Ja by som povedal, že vzniklo zadanie EDC, máme zákon a tiež vyhlášku ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví). Lenže všetci traja sa ešte nestretli, aby to doladili.

V každom mieste sa nájde niečo, čo nedáva logiku. Napríklad ÚRSO zaviedol obmedzenie 1 MW na jeden subjekt. Ak dnes obec alebo mesto chce naplno rozvinúť komunitnú energetiku a postaviť veterný park alebo aspoň jednu turbínu – tak rakúsky model, ktorý považujem za inšpiráciu, u nás nie je použiteľný.

V Rakúsku to funguje tak, že môže vzniknúť pouličná komunita, kde majú ľudia fotovoltaiku na strechách. Potom existuje mestská komunita, kde mesto alebo obec prevádzkuje fotovoltaiku na školách a zároveň spoluvlastní jednu či dve turbíny. Tým pádom nejde len o zaujímavý energetický zdroj, ale aj o energetický mix.

U nás však nemôžete pripojiť ani tú najmenšiu veternú turbínu do komunity, pretože presahuje limit 1 MW.

PROČ NESTAČÍ SKUPINY SDÍLENÍ
 

U slovenského EDC je aktivních 78 skupin sdílení elektřiny. Ale co to je skupina sdílení elektřiny? Nechybí zde řádné právní ukotvení? 

Ja by som si dovolil povedať, že v tomto sme s vami asi rovnakí – ľudia si často hľadajú jednoduchšiu cestu, a to je práve skupina zdieľania. Skupina zdieľania je neidentifikovateľný subjekt, kde sa ľudia dohodnú na základe nejakých pravidiel, ktoré často ani nemajú spísané, že budú zdieľať. To všetko funguje až do momentu, keď nastane problém – či už technický, napríklad niečo zhorí, alebo príde pokuta – a potom sa rozhádajú.

Preto existujú komunity alebo spoločenstvá, ktoré majú jasný právny rámec. Či už sú to družstvá alebo občianske združenia právnických osôb, majú stanovy, pravidlá pre vstupovanie a vystupovanie, ako aj systém rozpočítavania. Jednoducho, dali si tú námahu nielen „nejako sa dohodnúť“, ale presne zadefinovali, na akých pravidlách fungujú vstupy a výstupy.

Zoberte si príklad: skupina zdieľania za rok či dva nahromadí zaujímavý kapitál. Nemusí ísť len o finančné prostriedky, ale napríklad o uloženú kapacitu vo virtuálnej batérii u alternatívneho dodávateľa. A teraz si niekto z tej skupiny povie, že chce odísť...

A teď co s tím... 

Prispel do budgetu, odíde... kto ho vyplatí? To sú dôsledky toho, že sme si vybrali až príliš jednoduchú cestu. Štát to umožňuje, takže legislatívne je to v poriadku, ale použil by som príslovie, že sa pohybujeme po tenkom ľade.

Keď vznikne nejaký problém, kto ponesie zodpovednosť? Predstavme si, že by ÚRSO udelil pokutu niekomu v skupine zdieľania – hneď majú problém, lebo nevedia, aký má kto podiel.

Je to zbytočné, lebo v oboch prípadoch je technicky 95 % práce už spravenej, niekto to v EDC naparametrizoval – čo je dosť komplikované. K tomu pretransformovať skupinu na spoločenstvo už stačia dva úkony: zaregistrovať sa na ministerstve vnútra a na 
ÚRSO. A s tým už vieme ako KEKS pomôcť.

Nedať si prácu a neurobiť tých zvyšných 5 % veru nedáva zmysel, nehovoriac o tom, že sú pripravené dotačné schémy, ktoré nemôžu byť nastavené pre skupiny zdieľania.

Takže je potřeba skupiny sdílení eventuelně, nebo co nejdříve, přetransformovat v ať už energetická společenství nebo komunity pro OZE. Kolik jich zatím vzniklo?

Všetky štyri, ktoré sú zaregistrované, vznikli zo skupín zdieľania, a ďalších osem je dnes už v registračnom procese. To znamená, že do konca roka ich bude 20–25, možno aj viac.

Má to svoj prirodzený postup. Dám príklad: keď sa idem učiť lyžovať, hneď sa nevyberiem na čiernu zjazdovku. Začnem na lúke, potom prejdem na modrú...

Toto je presne to isté. Skupina zdieľania slúži na to, aby som ako začiatočník pochopil, ako to funguje, a vyskúšal si to. To je v poriadku. Ale ďalší krok by mala byť transformácia – to je prirodzený vývoj. Verím, a aj to tak vyzerá, že postupne vznikne nových 100 skupín zdieľania a tie súčasné sa pretransformujú do komunít.

Jak vypadá na Slovensku dnes to – vy jste říkal zbytečné – rozlišení mezi energetickým společenstvím a komunitou pro obnovitelné zdroje? Má nějakou praktickou relevanci? 

Je to legislatívne rozdelenie v tom, že komunity môžu mať iba obnoviteľné zdroje, zatiaľ čo spoločenstvá aj iné. Beriem to ako fakt, ale v podstate na tom nezáleží.

Nemají například jiné geografické limity nebo omezení počtu účastníků? 

Geografické limity sú u oboch rovnaké – na úrovni VÚC.

Rozdiely sú v tom, že v jednej môžu byť iba malé firmy, v druhej aj stredné. Ja som v tom žiadnu logiku nenašiel, proste to tak je a bodka.

ZÁSADNÍ BARIÉRY

Co je nyní zásadní překážkou pro další rozvoj? Je to absence nějakých vhodných dotací, jejich špatné nastavení, nebo něco jiného? 

Povedal by som, že existujú tri hlavné problémy. Prvá vec – a to môžeme Čechom ticho závidieť – je, že u nás chýba popularizácia. Robí ju naše neziskové združenie, ktoré funguje z členských príspevkov a dobrovoľnej činnosti. Štát síce vytvoril legislatívny základ, ale ďalej sa k tomu stavia vlažne. Bez popularizácie to budú využívať prevažne technickí inovátori, ktorí už majú elektromobil, fotovoltaiku a povedia si: „Prečo nie aj komunitu?“

Druhý problém je chýbajúca medzirezortná komunikácia pri vyhlasovaní podporných schém. Dnes je situácia taká, že – keď hovoríme o mestách a obciach – ak má obec zodpovedného starostu, ktorému záleží na tom, ako sa obecné zdroje využívajú, a napríklad prenajme priestor pošte či súkromnej škôlke, automaticky je diskvalifikovaný z podporných schém pre verejnú správu, pretože tam pôsobí aj súkromný subjekt.

Dnes je to tak, že polorozpadnutý obecný dom dotácie dostane, ale ak si ho náhodou predtým obec opravila cez zbierku alebo pomocou podnikateľov – napríklad zateplili – alebo prenajímajú priestor, bude diskvalifikovaný. Buď preto, že nespĺňa podmienku dostatočných energetických úspor, alebo preto, že tam pôsobí neverejný subjekt.

A ta třetí překážka? 

Dnes energetické komunity, okrem toho, že majú možnosť podnikať v tomto sektore a nemajú toľko povinností ako klasický subjekt, nemajú žiadne úľavy v rámci distribučných poplatkov. Aj keď – teraz existuje návrh na odpustenie TPS (Tarifa za prevádzkovanie systému) pre bytové domy.

Od 1. 1. 2025…

Áno. Ale teraz: prečo iba TPS a nie TSS (Tarifa za systémové služby)? Prečo iba bytové domy, a nie napríklad areál školy, ktorého súčasťou môže byť telocvičňa alebo plaváreň?

To sú opäť také nesystémové veci. Takže malé krôčiky tu sú, tie treba pochváliť, ale bariér je stále dosť.

Nejsou čtvrtou překážkou aktuální nedokonalosti slovenského EDC? 

Štvrtá prekážka, na ktorú som zabudol, je inteligentný merací systém (IMS). Na rozdiel od iných krajín si musí odberné miesto výmenu IMS uhradiť na vlastné náklady. Ak hovoríme o škole, škôlke alebo obci, vzhľadom na objem spotreby je to zvládnuteľné, ale pre bytový dom alebo samotný byt je reálna úspora z využívania komunity približne 25 € mesačne. Výmena IMS však stojí 150 €,
takže prvé dva roky v podstate iba splácate náklady na IMS.

Rozumiem, prečo IMS musí byť, ale bolo by vhodné nájsť rozumný kompromis – napríklad, aby bola inštalácia IMS súčasťou dotačnej schémy alebo aby časť nákladov znášala distribučná spoločnosť.

EDC si nemyslím, že je bariéra. Dnes je v stave „deň nula“. To, že nie je user-friendly? Áno, má svoje muchy a OKTE má záujem ju zlepšovať, ale nebráni to jej funkčnosti.

České ministerstvo životního prostředí připravilo v roce 2023 dotační schéma přesně k tomu, o čem jste říkal, že na Slovensku pokulhává: aby si lidé dali práci svá společenství řádně právně ukotvit. Taková podpora na Slovensku nebyla…

To súvisí s tou chýbajúcou medzirezortnou komunikáciou. Niektoré dotačné schémy vyhlasuje ministerstvo financií, iné ministerstvo hospodárstva, ďalšie ministerstvo životného prostredia a niektoré Slovenská inovačná a energetická agentúra, ktorá pripravila transpozíciu na Slovensku – ale schémy, ako tie pre prvých 40 komunít v Česku, by musel pripraviť niekto iný, to ona nemôže.

A nikdo se k tomu nemá… 

To je taká zvláštnosť – všetci hovoria: „Áno, je to potrebné, pomohlo by to,“ ale nikto neurobí ten prvý krok. My (KEKS) takto pendlujeme medzi nimi a všetci nám povedia: „Super, poďme na to,“ ale voda v Dunaji tečie a nič sa nedeje.

Na druhej strane sa však nespoliehame len na dotácie a máme aj zaujímavých finančných partnerov. Pripravili sme alternatívny spôsob financovania mimo dotačných schém. Napríklad bratislavská Petržalka je lídrom – na vlastné náklady budujú regulárne spoločenstvo a sú ochotní nastaviť latku. Keby takých bolo viac, nemuseli by sme čakať na štát.

O DOTAZOVANÉM

Ing. Richard Modrák je předseda Klastru energetických komunit Slovenska, manažer ve společnosti Partners Group SK a ředitel poradenského portálu Som-Eko.sk. Než začal s kariérou konzultanta, pracoval jako manažer ve společnostech Slovenská pošta a ESAB (SIEMENS Advanced Partner).