Investičná mašina na peniaze alebo sklamanie?

ABSTRACT: In recent months, Slovakia attracted notable investments in energy-related business areas, such as a Hyundai factory for propulsion units for electric vehicles or a China-funded gigafactory for batteries. Moreover, the government seeks the construction of a new nuclear block – with the Korean KHNP being the prime candidate. It remains to be seen whether these investments will result in a “money machine” or a “disappointment machine”.

Aktuálna Ficova vláda záujem mimoeurópskych investorov víta, zahraničné investície podľa slov premiéra vytvoria „mašinu na peniaze“. Pred tieto bujaré investičné plány však opozícia ponúka triezvy pohľad na to, ako vláda neberie ohľad na odvrátené stránky týchto investícií a ako sa Ficove vízie skončili v minulosti.

DAŇOVÁ ÚĽAVA PRE HORNÚ NITRU

Jednou z investícií súvisiacich s energetikou, ktorú premiér Robert Fico pripisuje k zásluhám vlády, je výstavba nového závodu Hyundai Mobis v Novákoch. Tento projekt, podporený schválením daňovej úľavy vo výške 26 miliónov eur, by mal priniesť 270 pracovných miest zameraných na výrobu pohonov do elektromobilov.

Fico označil tento krok za dôležitý pre transformáciu regiónu Hornej Nitry, ktorá sa po uzavretí uhoľných baní v roku 2023 ocitla v kritickej situácii. Celkové náklady na investíciu, dosahujúce 170 miliónov eur, z nej robí významný projekt pre región a strategickú investíciu do budúcnosti.

Dlhodobý vývoj však nemusí zodpovedať Ficovmu optimistickému scenáru. Slovensko, aj napriek tomu, že je rekordérom v počte vyrobených áut na obyvateľa, čelí viacerým výzvam, medzi ktoré patrí aj nepripravenosť práve na rozvoj elektromobility. Aby sa totiž slovenské automobilky boli schopné adaptovať na rýchlo rastúci elektromobilný priemysel, musí vláda dbať nie len na už etablovaných gigantov Kia a Mobis, ale zabezpečiť udržateľnú tranzíciu naprieč celoštátnou výrobou, čo vypichol prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek.

Matušek ďalej poznamenal, že prekážkami, ktoré budú bez pomoci vlády rozvoj slovenského automotive brzdiť, sú aktuálne nedostatočné kapacity na recykláciu priemyselných odpadov a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Aktuálna koalícia sa síce snažila tento základný problém riešiť zvýšením kvót na dovoz zamestnancov zo zahraničia, no to dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch dlhodobo nevyriešilo.

Investícia v Novákoch preto upozorňuje na potrebu komplexnejšieho plánovania, ktoré by pomohlo Slovensku efektívne sa pripraviť na stúpajúci dopyt po elektromobiloch, očakávaný v budúcnosti, a nespoliehať sa na pár spásnych investícií zahraničných velikánov.

PRVÁ SLOVENSKÁ GIGAFACTORY

Ficovým investičným projektom chýba nielen systematické rozvrhnutie kapitálu, ale aj podpora od opozičných politikov či obyvateľov Slovenska. Na tento nedostatok bolo poukázané v prípade zahájenia spolupráce čínskej spoločnosti Gotion a slovenského start-upu InoBat, ktoré zahájili projekt výstavby prvej batériovej gigafactory na území Slovenska.

Projekt za 1,2 miliardy eur má v Šuranoch priniesť 1 311 pracovných miest. Ak sa projektu nepredĺži fáza posudzovania dopadov na životné prostredie, ktorá má začiatok v decembri, môžeme spustenie samotnej výstavby očakávať už začiatkom budúceho roku.
Hoci má projekt prispieť k rozvoju automobilového priemyslu a dekarbonizácii, vyvolal vlnu kritiky. Opozícia a mimovládne organizácie, alebo ako ich nazval Fico „štekajúce psy“, upozorňujú na rastúci vplyv Číny, keďže firma Gotion si pre zrealizovanie projektu hľadala partnera, ktorý by im pomohol prekonať bariéry európskeho trhu. Nad rastúcim angažovaním sa Číny na európskych trhoch zdvíha varovný prst aj Európska komisia, nesúhlas s projektom však vyjadrili aj členovia koalície, ako predseda SNS Andrej Danko.

Fico projekt obhajuje a aj napriek tomu, že výstavba ide proti záujmom európskych automobiliek pôsobiacich na Slovensku investíciu označil za prelomový moment vo vzťahoch Slovenska a Číny. Tým si investícia od vlády vyslúžila prísľub podpory vo výške 200 miliónov eur.

Proti plánovanému projektu sa navyše neohradili len politickí predstavitelia, ale aj obyvatelia obce Šurany, ktorých by výstavba baterkárne mala v teórii zasiahnuť najviac. Najväčšou obavou sú práve environmentálne dopady, medzi ktoré patrí hlavne znečistenie ovzdušia či podzemných vôd alebo nadmerný hluk a prašnosť v okolí prevádzky.

Na zníženie týchto obáv mali možnosť obyvatelia z regiónu obce Šurany aj s odborníkmi navštíviť obec Hefei v Číne, podľa ktorej sa bude projekt baterkárne realizovať. Vysoko automatizovaný závod bateriek s udržateľným zeleným zdrojom energie na každej budove zanechal v návštevníkoch pozitívny dojem. Negatívne predsudky voči projektu tak pripisuje výkonný riaditeľ čínsko-slovenského konzorcia Gotion InoBat Batteries Pavol Krokoš hlavne extrémistickej menšine, ktorá sa podľa neho snažila zneužiť meno projektu v prospech populistickej politiky.

Ani takýto výlet do výkladnej skrine čínskeho pokroku však nezbaví projekt kritiky, pričom na Slovensku by „štekajúce psy“/opozícia uprednostnili investície od iných, a to najmä európskych hráčov.

Prvá slovenská gigafactory by mala vyrásť na ploche 65 hektárov v priemyselnom parku v Šuranoch v okrese Nové Zámky

SLOVENSKÝ JADROVÝ RAST

Treťou zaujímavou (ale tentoraz štátnou) investíciou, ktorej aktuálna slovenská vláda ide naproti, je aj projekt nového jadrového zdroja. Jeho výstavbu plánuje vláda v Jaslovských Bohuniciach s výkonom od 1 200 do 1 700 MW. Projekt má byť plne financovaný štátom a zameraný na posilnenie energetickej sebestačnosti krajiny: cieľom je pokrytie očakávane rastúcej spotreby elektrickej energie, ktorá by do roku 2050 mala stúpnuť o 65 %.

Predpokladaný harmonogram zahŕňa vyhlásenie tendra na dodávateľa v roku 2025, začiatok výstavby v roku 2032 a uvedenie elektrárne do prevádzky v roku 2040. Odhadované náklady na výstavbu sa pohybujú okolo 10 miliárd eur, pričom oneskorenia by mohli rozpočet výrazne navýšiť.

Preto slovenský Greenpeace varuje pred zdĺhavosťou výstavby jadrových zdrojov, ktoré podľa nich neprispievajú k riešeniu klimatickej krízy v požadovanom časovom horizonte. Ako príklad uvádzajú Mochovce, kde trvalo dokončenie tretieho bloku
12 rokov a štvrtý stále nie je dokončený. Environmentálni aktivisti tvrdia, že ak Slovensko chce do roku 2030 dosiahnuť zníženie emisií o polovicu, zamerať by sa malo na obnoviteľné zdroje energie s rýchlejším nástupom dekarbonizačných výsledkov.

Navyše existuje riziko, že by Európska komisia mohla projekt preverovať z hľadiska súladu s pravidlami zahraničnej pomoci.
Fico a juhokórejský prezident Jun Sok-jol totiž už koncom septembra podpísali memorandum o energetickej spolupráci a Južná Kórea sa chce o pripravovaný projekt uchádzať, no o projekt majú záujem aj americkí a francúzski dodávatelia.

Podobná situácia už nastala v Českej republike, kde sa francúzska štátna spoločnosť EDF po prehre proti kórejskému konkurentovi rozhodla riešiť česko-kórejskú spoluprácu podaním sťažnosti Európskej komisii (na základe nariadenia 2022/2560, vzťahujúceho sa na verejné zákazky s hodnotou vyššou ako 250 miliónov EUR).

Česká zmluva s KHNP totiž podľa dostupných informácií uvádza, že ak nastane situácia, kedy výstavba reaktoru prekročí dohodnutú sumu 8,65 miliardy eur, prevyšujúce náklady uhradí juhokórejská vláda. Tento postup podľa EDF nie je v súlade s anti-subvenčnými opatreniami EÚ a prísľubmi podobného typu okamžite odsúva konkurenčných európskych uchádzačov na druhú koľaj.

Nové nariadenie však ešte nemá za sebou žiadne uzavreté vyšetrovanie verejného obstarávania, prvé sťažnosti boli podľa neho podané až v apríli 2024 v súvislosti s projektmi solárnych parkov v Rumunsku a železničnými zákazkami v Bulharsku.

Výstavba nových blokov v Mochovciach trvala podstatne dlhšie, ako sa očakávalo

MAŠINA NA PENIAZE ALEBO SKLAMANIE?

Aby Slovensko naplno využilo svoj potenciál, je nevyhnutná komplexná stratégia a zodpovedný prístup k investíciám. Ficov plán na vytvorenie „mašiny na peniaze“ je teda zatiaľ beh na dlhú trať.

Kým nebude slovenský priemysel adresovať svoje základné problémy ako chýbajúci kapitál či spoločenský konsenzus, o investičných snahách vlády budeme môcť hovoriť iba ako o „mašine na sklamanie“ a v prípade čínskych peňazí možno aj (ne)strategickú závislosť.

O AUTORKE

KRISTÍNA ZAVODNÍKOVÁ je čerstvou absolventkou bakalárskeho programu Európske štúdiá a Environmentálne štúdiá na Masarykovej univerzite. Aktuálne pôsobí na Vrije Universiteit Brussel v Belgicku, kde tohto roku začala študovať odbor European and International Governance. Je taktiež bývalou spolupracovníčkou Asociace pro mezinárodní otázky (AMO), kde sa podieľala na tvorbe edukačného projektu Pražský študentský summit.

Kontakt: kristina.zavodnikova@amo.cz