Ceny plynu rastú na ročné maximá

ABSTRACT: Due to the cocktail of international political instability, relatively cold weather and a period of “Dunkelflaute” in Europe, gas prices have reached this year’s maxima in the last three months. Moreover, because Europe still lacks a supply safeguard against the possibility that Ukranian transit of Russian gas ends this year, market reacts strongly to any related news or rumors.

Hoci sa podzemné zásobníky plynu podarilo naplniť na viac ako 95 %, potrubné toky plynu do Európy boli viac-menej stabilné, na spotovom trhu s LNG neprebiehal žiadny silný konkurenčný boj a spotreba plynu v Európe sa dlhú dobu plazí na viacročných minimách, obavy z (ne)dostatku plynu počas zimnej sezóny a počas letného vtláčania tlačili jeho ceny nahor. Európa totiž stále nemá dostatočné rezervné dodávky plynu, o ktoré by sa mohla oprieť v prípade dlhšieho výpadku významnejšieho zdroja.

A hoci európski predstavitelia hrdo vyhlasujú, že Európa sa už zaobíde bez ruského plynu dodávaného cez Ukrajinu, správy čo len o malom poklese týchto dodávok dodávajú rastu cien plynu významnú podporu. Správy o (ne)pokračovaní tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu budú preto hýbať jeho cenami až do poslednej chvíle, kým nebude jasné, ako to nakoniec dopadne. Navyše eskaluje geopolitické napätie.

„HORÚCA“ JESEŇ

17. septembra Libanonom „otriasli“ výbuchy pagerov a v ďalších dňoch začal Izrael ostreľovať libanonské pozície hnutia Hizballáh. Prudko narástlo geopolitické napätie a s ním aj prémia v cenách plynu, ktorú ovplyvňujú hlavne obavy o dodávky LNG z Blízkeho východu a čiastočná previazanosť na ceny ropy, ktoré sú na toto geopolitické riziko citlivejšie.

19. septembra o 15:00 však ceny plynu zostrelila prudko nadol neoverená správa
agentúry Reuters, podľa ktorej Ukrajina na žiadosť EÚ súhlasila s tranzitom azerbajdžanského plynu v budúcom roku. Reuters prebral správu z denníka Európska pravda. Táto správa mala naozaj hlavičku v znení, ktoré citoval Reuters, no ďalší obsah článku hovoril len o tom, že ukrajinská vláda si je vedomá toho, že v prípade, ak bude dosiahnutá dohoda o tranzite azerbajdžanského plynu do Európy, bude aj tak vstupovať do ukrajinského plynovodu ruský plyn. Azerbajdžan totiž môže iba vyswapovať svoj plyn s ruským – išlo by len o papierový obchod. Chyba Reuters spôsobila prepad cien plynu o 12 %. Ceny však tento prepad rýchlo korigovali rastom, pomáhali im v tom aj predpovede ochladenia.

1. októbra vyslal Irán v odvete za Hiz­balláh na izraelské ciele viac ako 180 rakiet. Hoci rakety nespôsobili Izraelu žiadne zásadné škody, ropa poskočila nahor o 4 doláre a TTF futures stúpli o viac ako 2 eurá. Rast cien sa však rýchlo zastavil. Irán podľa Reuters vyhlásil, že ak Izrael odvetí, reakcia Iránu bude „zdrvujúcejšia a zničujúcejšia“. Ale aj keď Irán hrozí zdrvujúcou odvetou, do vojny s Izraelom sa nepustí, lebo by ťahal za kratší koniec. Ukázala to izraelská odveta: hoci boli trhy v napätí z možnosti, že Izrael bude bombardovať iránske ropné a jadrové zariadenia, nakoniec sa zameral iba na vojenské ciele. Napriek tomu jeho útok ukázal, aká slabá je iránska protivzdušná obrana, a snáď sa mu tým podarilo odradiť Irán od ďalších útokov.

TRANZIT RUSKÉHO PLYNU CEZ UKRAJINU STÁLE MIEŠA KARTY

Uvoľnenie geopolitického napätia umožnilo cenám plynu klesnúť. K poklesu opäť prispeli aj médiá: Financial Times informoval 30. októbra o rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou, ktoré by mali smerovať k dohode, že si nebudú navzájom ostreľovať energetickú infraštruktúru. Bombardovanie ukrajinských elektrární 17. novembra však svedčí o neúspechu (snáď len dočasnom) týchto rokovaní a zvyšuje riziko, že ak po Novom roku skončí tranzit plynu cez Ukrajinu, ruské bomby začnú padať aj na ukrajinskú plynárenskú infraštruktúru. Narušenie vykurovania ukrajinských obydlí počas treskúcej zimy môže značne destabilizovať ukrajinský odpor a prispieť k lepšej vyjednávacej pozícii pred budúcoročnými mierovými rokovaniami.

31. októbra zasa informoval Bloomberg o tom, že slovenský SPP a maďarský MVM sa blížia k podpísaniu zmluvy s azerbajdžanskou spoločnosťou Socar o dodávke 12 až 14 miliárd m³ plynu z Azerbajdžanu. Predpokladom je swap medzi Azerbajdžanom a Ruskom, keďže Azerbajdžan nemá dostatočnú exportnú kapacitu. Socar by potom plyn dodal do hraničného bodu Sudža medzi Ruskom a Ukrajinou, kde by si ho prevzali SPP a MVM a cez Ukrajinu dopravili na Slovensko. Ceny plynu sa po tejto správe prepadli takmer o 4 eurá. V piatok však SPP poprel, že by bol blízko k podpísaniu zmluvy a Socar správu bagatelizoval.

SILNÝ VPLIV POČASIA V PRECHODNOM OBDOBÍ

Začiatkom novembra začali opäť naberať na váhe predpovede počasia. Tie ďalej indikovali čoraz viac chladnejší začiatok novembra. Naťahovala sa aj dĺžka ochladenia, ktoré má podľa posledných predpovedí vydržať až do nového roku.

Začiatkom novembra vyhnal ceny nahor jav nemecky nazývaný „Dunkelflaute“, čo v preklade znamená „temný útlm“. Tento stav je charakterizovaný statickými vysokotlakovými systémami, ktoré výrazne znižujú rýchlosť vetra a prinášajú zamračenú oblohu, čo vedie k nízkej výrobe veternej aj slnečnej elektriny. V jeho dôsledku sa výrazne zvýšilo využívanie fosílnych palív  pri výrobe elektriny, najmä v Nemecku.

Na pokrytie výroby elektriny z plynu a aj zvýšeného dopytu v dôsledku zahájenia vykurovacej sezóny kvôli ochladeniu začala Európa čerpať plyn zo zásobníkov v takom objeme, ktorý je na toto ročné obdobie neobvyklý. Dodávky plynu do potrubnej siete zvýšili na úkor svojich zásob aj LNG terminály. Nórsko pritom postupne zvyšuje svoje dodávky do Európy nad 340 mil. m³ denne a dodávky z ďalších krajín sú stabilné. Navyše „Dunkelflaute“ postupne ustúpil a ceny mierne klesli.

K poklesu prispelo aj zvolenie Donalda
Trumpa za nového prezidenta Spojených štátov. Pre Európu to totiž môže znamenať na jednej strane viac LNG, no na druhej strane aj hospodárske spomalenie v dôsledku nových amerických ciel. V oboch prípadoch sú to pre ceny komodít medvedie signály.

Obrázok č. 1: Ceny najbližších produktov zemného plynu v hube THE v EUR/MWh

Zdroj: EEX

Obrázok č. 2: 13-ročný minimálny, maximálny, priemerný a tohoročný stav zásobníkov v percentách počas roka 

Zdroj: AGSI+

Obrázok č. 3: Tok LNG, nórskeho, ruského, afrického a azerbajdžanského plynu do Európy v miliónoch m³ za deň 

Zdroj: ALSI, ENTSO-G 

Obrázok č. 4: 12-ročné minimálne, maximálne, priemerné a tohoročné dodávky plynu z LNG terminálov do potrubnej siete pre Európu v GWH za deň

Zdroj: ALSI

GAZPROM ZASTAVIL DODÁVKY PLYNU RAKÚSKEMU OMV

13. novembra rakúska OMV informovala o tom, že dostala od Medzinárodnej obchodnej komory (ICC) arbitrážny rozsudok vo výške viac ako 230 miliónov eur v súvislosti s nepravidelnými dodávkami plynu od 
Gazpromu, ktoré jej spôsobili finančné straty v roku 2022. Spoločnosť podľa Reuters potvrdila, že započíta pohľadávky voči faktúram podľa rakúskej zmluvy o dodávkach plynu s Gazprom Export, aby získala kompenzáciu, ktorá zvýši jej čistý prevádzkový výsledok a peňažný tok. Inými slovami, nezaplatí
Gazpromu za aktuálne dodávky. Zároveň vo vyhlásení uviedla, že očakáva, že Gazprom následne stopne ďalšie dodávky plynu, ktoré by mal podľa dlhodobej zmluvy ešte plniť. Táto správa vystrelila ceny plynu na ročné maximá. Splatnosť faktúr Gazpromu
je stanovená na dvadsiaty deň v mesiaci. Tok ruského plynu cez Veľké Kapušany však zatiaľ neklesol a aj po tejto správe dosahoval 41,5 miliónov m³ denne.

15. novembra Gazprom stopol dodávky OMV. Mnohé média aj analytici tomu pôvodne rozumeli tak, že by mal klesnúť aj tranzit cez Ukrajinu, no nakoniec sa tak nestalo. Od soboty 16. novembra síce poklesol tok do Rakúska cez Baumgarten z 27 na 
22 mil. m³ denne, avšak tok cez Veľké Kapušany, ktorý sa pohybuje okolo 41 mil. m³ denne, neklesol vôbec. Gazpromu sa teda darí na slovenskom a rakúskom spotovom trhu predať plyn, ktorý zadržal OMV. Špekuluje sa dokonca aj o tom, že ho cez sprostredkovateľa nakoniec aj tak predáva OMV.

GEOPOLITICKÉ RIZIKO ESKALUJE

Ruská armáda spolu so severokórejskými vojakmi začínajú oslobodzovať časť Kurskej oblasti obsadenej ukrajinskou armádou. Boje sa môžu opäť odohrávať v blízkosti meracej stanice v Sudži, riziko zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu tak môže eskalovať.

Ak bude tranzit plynu cez Ukrajinu definitívne zastavený, ruská armáda môže začať bombardovať ukrajinskú plynovú infraštruktúru. Pokiaľ Ukrajincom v dôsledku toho poklesne ťažba a dodávky plynu, môžu žiadať o pomoc Európu a vystaviť ju tak dileme, či dodá Ukrajine plyn, aj keď ho bude musieť za vysokú cenu kupovať ako LNG.

Po tom, ako ešte stále úradujúci americký prezident Joe Biden povolil ukrajinskej armáde použiť americké strely dlhého doletu aj na ciele v Kurskej oblasti, začala ruská armáda ostreľovať svojimi raketami dlhého doletu ukrajinské ciele. Takými, ktoré sú schopné niesť aj jadrové hlavice. Ruský prezident Vladimír Putin zároveň vyhlásil, že z lokálnej operácie sa stal globálny konflikt a Bidenove povolenie vníma ako zapojenie jadrovej veľmoci do konfliktu. To môže mať podľa neho dôsledky.

17. a 18. novembra došlo k poškodeniu podmorských komunikačných káblov medzi Litvou a švédskym ostrovom Gotland a Fínskom a Nemeckom. Ich hlavnou funkciou je slúžiť ako primárna dátová tepna medzi severnou a strednou Európou, ktorá zabezpečuje hladký tok internetového pripojenia, finančných operácií a bezpečnej armádnej komunikácie. Fínsko a Švédsko pritom len nedávno vstúpili do NATO. Zaujímavé je, že obe tieto krajiny nedávno začali varovať občanov, aby sa pripravili na možnosť vojny, pričom Fínsko spustilo webovú stránku venovanú tejto veci (www.suomi.fi/guides/
preparedness) a švédska vláda začala po šiestich rokoch distribuovať aktualizované brožúry s názvom „Ak príde vojna“. Predtým začali podobné kroky robiť aj krajiny ako Nórsko a Dánsko.

Podozrenie na úmyselnú sabotáž je teda veľké a napätie rastie. Prispeli k nemu aj sankcie, ktoré 21. novembra uvalili Spojené štáty na ruskú Gazprombank. Tieto sankcie skomplikovali tok platieb za ruský plyn a ešte viac ohrozili jeho dodávky nielen do Európy, ale aj do Turecka a Číny. Zároveň znížili pravdepodobnosť pokračovania tranzitu cez Ukrajinu po Novom roku. Ruský plyn môže potom nahradiť LNG, ktorého ceny tak tiež vzrástli.

Všetky tieto okolnosti môžu viesť k tomu, že dodávky plynu v novom roku a plnenie zásobníkov cez leto bude oveľa komplikovanejšie. To je dôvod nedávneho prudšieho rastu letného produktu Sum-25; k 15. novembru bol dokonca o viac 3 eurá drahší, ako zimný produkt Win-25. Toto je nepríjemná správa nielen pre obchodníkov a dodávateľov, ale aj pre prevádzkovateľov zásobníkov, ktorých hlavný príjem plynie z kladnej arbitráže medzi týmito dvomi produktami.

DOHODA NA POSLEDNÚ CHVÍĽU?

Pozitívnou správou sa môže javiť prvý kontrakt SPP na dovoz azerbajdžanského plynu počas decembra. Cenami však nezamával, keďže nepôjde o dodávku cez Ukrajinu, ale cez južnú trasu do Rakúska a cez rakúsky Baumgarten na Slovensko. Ide však iba o náznak možnej budúcej spolupráce, ktorá môže nakoniec predsa len vyústiť do zachovania tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu, aj keď len vo veľmi zredukovanom objeme. Viaceré zdroje blízke zúčastneným stranám to stále pripúšťajú.

Každopádne je jasné, že na Ukrajinu môže tiecť iba ruský plyn a tak z toho bude naďalej profitovať Gazprom a ruský vojnový rozpočet. Ide teda hlavne o to, ako to „predať“ Ukrajincom, protiruským politikom a verejnosti v Európe a v USA.

Pôjde tiež o to, čo za to Ukrajinci, okrem tranzitných poplatkov, dostanú. Ich predstavy sa koncentrujú na čokoľvek, čo im umožní vylepšiť si svoju vyjednávaciu pozíciu pred mierovými rokovaniami s Ruskom, ktoré sa veľmi pravdepodobne uskutočnia v budúcom roku. Zdroj blízky veľkej stredoeurópskej energetickej firme je tak podľa Montelu stále presvedčený, že zainteresované strany uzavrú dohodu na poslednú chvíľu – ako pred piatimi rokmi. Návrh tejto dohody už majú Rusi v šuplíku a rokujú o ňom s potenciálnymi partnermi.

EURÓPE CHÝBA VANKÚŠ, TROJCIFERNÉ CENY ALE NEUVIDÍME

Od konca októbra začalo čerpanie podzemných zásobníkov plynu. Ešte 28. októbra boli európske zásobníky plné na 95,32 %, no do 20. novembra sa z nich vyťažilo už 5,91 %. Môže za to neobvyklé novembrové chladné počasie a predpoveď, podľa ktorej tu ochladenie vydrží až do nového roku (a možno aj dlhšie). V prípade dlhšie trvajúcich extrémnych zimných mrazov môžu zásoby plynu klesnúť začiatkom jari až pod 30 %.

Ak bude ochladenie pretrvávať aj počas jarných mesiacov, dopyt po plyne bude držať jeho ceny na vyšších hodnotách. Rovnako tak sa budú vysoko držať aj letné ceny (Sum-25), čo sa nakoniec preleje aj do rastu zimných cien (Win-25) a (Cal-26). Tie však zatiaľ odolávajú a predsa len sa môže stať ešte veľa a zima 2025/2026 nemusí byť taká náročná, ako sa momentálne javí tá prichádzajúca.

Viacerí analytici pred dvomi rokmi predpovedali, že ešte aj táto zima bude pre Európu náročná a zdá sa, že sa nemýlili. Fakt je, že európskemu trhu s plynom stále chýba rezervný „vankúš“, ktorý by dokázal stlmiť šok v prípade trvalého, alebo dlhodobejšieho výpadku niektorého z veľkých zdrojov plynu. Týmto vankúšom býval v minulosti americký LNG a ruský potrubný plyn. USA však do Európy dodáva maximum a dodatočná voľná kapacita v európskych LNG termináloch nie je veľká. Navýšenie dodávok ruského plynu do Európy v súčasnej geopolitickej situácii nepripadá do úvahy.

Potrebný vankúš sa preto podarí vytvoriť najskôr v roku 2026, keď bude v Európe dobudovaný väčší počet nových LNG terminálov a zároveň vo svete pribudne dostatočná kapacita skvapalňovacích LNG závodov. Dovtedy bude európsky trh s plynom stále mimoriadne zraniteľný. Práve táto jeho zraniteľnosť je dôvodom toho, prečo ceny tak citlivo reagujú na akúkoľvek udalosť, ktorá môže čo len trochu rozkývať svetovú rovnováhu dopytu a ponuky po LNG, alebo európsku rovnováhu na potrubnom plyne.

Treba si však tiež uvedomiť, čo všetko Európa urobila za posledné dva roky. Nech by došlo k akejkoľvek nepriaznivej situácii, dodávky plynu sú už natoľko diverzifikované, že trojciferné ceny plynu tak skoro
(ak vôbec) neuvidíme. A ak sa konf­likty na Blízkom východe a na Ukrajine skončia mierovými dohodami, ceny plynu budú môcť klesnúť možno až pod
30 EUR/MWh.

O AUTOROVI

Ján Pišta vyštudoval fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Väčšinu svojej profesnej kariéry pôsobil v Stredoslovenskej energetike na rôznych pozíciách, v rokoch 2006 až 2014 riadil v tejto spoločnosti nákup a obchodovanie s elektrinou a následne aj s plynom a emisnými povolenkami. Zároveň bol konateľom spoločnosti SPX, s.r.o. V súčasnosti je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o.

Kontakt: jan.pista@jpx.sk