Zima už nemusí byť kritická

ABSTRACT: Electricity and gas prices are already showing some stabilisation. At the end of August, European gas reservoirs were 92 % full and, barring a severe winter, stable electricity and gas prices can be expected in the coming months.

Nemecké ceny elektriny naďalej silne korelujú s cenami plynu. Nemecko je dominantný trh v našej oblasti a do značnej miery je referenčný aj pre vývoj slovenských a českých cien elektriny a plynu. Dôvodom spomínanej korelácie je fakt, že po uzatvorení všetkých nemeckých jadrových zdrojov a odstavení množstva čiernouhoľných aj lignitových elektrární, sa poslednými nasadzovanými zdrojmi v energetickom mixe na vyrobenie poslednej dopytovanej megawatthodiny často stávajú paroplynové elektrárne. Tie však svoju elektrinu ponúkajú iba vtedy, ak ju dokážu vyrobiť s požadovaným ziskom a ten závisí od ceny nakupovaného plynu a emisných kvót.

NÓRSKA ÚDRŽBA, VÝPADKY A POČASIE

Začiatkom júna ceny plynu aj elektriny prudšie vzrástli. Holandský plyn Cal-24 stúpol z 15-mesačného minima 41,355 EUR/MWh, ktoré zaznamenal 7. júna, na 4-mesačné ma-­ xi­mum 62,80 EUR/MWh za jediný týždeň. Nemecká budúcoročná elektrina Cal-24 stúpla vtedy stúpla zo 115,50 EUR/MWh na 164,00 EUR/MWh. Podobne rástli aj ceny ostatných produktov plynu aj elektriny.

Začiatkom júna sa na trhu s plynom udialo viacero býčích (bullish: udalosti, alebo faktory podporujúce rast cien) udalostí. Nórsky Equinor informoval o úniku plynu vo svojom LNG závode v Melkoyi. Jeho zamestnanci museli byť evakuovaní. Európsky trh s plynom je, a kým bude Európa závislá na dodávkach LNG tak, ako je teraz, vždy aj bude mimoriadne citlivý na akúkoľvek hrozbu výpadku v dodávkach LNG. Váha tejto udalosti bola zvýraznená tým, že v tom čase prebiehala plánovaná údržba plynovodu Turkstream a tok ruského plynu týmto plynovodom do Európy bol nulový.

Keď bol únik plynu v nórskej Melkoyi zastavený a tok plynovodom Turkstream po skončení údržby obnovený, nórsky operátor Gassco oznámil predĺženie odstávky závodu na spracovanie plynu v Nyhamne o 3 týždne, teda až do 15. júla. Tento závod má kapacitu 79,8 mcm/d. Kvôli predĺženej odstávke tak malo Nórsko neplánovane vyprodukovať o 1,7 bcm menej.

Okrem toho sa po týždňoch podpriemerných teplôt v Európe začali v tom čase objavovať predpovede nadpriemerných teplôt, hlavne v západnej Európe. Podľa meteorologickej spoločnosti WeatherDesk sa tu mali vyskytovať silné horúčavy počas celého leta. Horúčavy bývajú sprevádzané suchom a bezvetrím. Výkon veterných generátorov tak nemusel byť veľký a sucho mohlo ohroziť jednak prepravu čierneho uhlia z uhoľných terminálov po riekach do vnútrozemia k nemeckým čiernouhoľným elektrárňam a zároveň mohlo spôsobiť prehriatie vody v riekach, takže mohlo byť ohrozené chladenie francúzskych jadrových reaktorov. Zároveň hrozil pokles výkonu vodných elektrární.

Do konca prvej júlovej dekády sa potom ceny plynu aj elektriny vyvíjali do strany s tendenciou k poklesu. Trhy čakali na príchod horúčav a na to, ako dopadne neplánovane predĺžená odstávka v nórskej Nyhamne. Hlavným medvedím (bearish: udalosti, alebo faktory vedúce k poklesu cien) faktorom boli predpovede počasia, ktoré indikovali, že pôvodne predpovedané horúčavy nemusia prísť. Meteorológovia sa, naopak, začali prikláňať k tomu, teploty môžu klesať dokonca pod normálové hodnoty a časť leta môže byť chladnejšia ako dlhodobý priemer.

10. júla ceny začali prudšie klesať. Nórsky operátor oznámil, že závod na spracovanie plynu v Nyhamne sa vráti do plnej prevádzky 15. júla, ako bolo pôvodne oznámené. Spolu s očakávaním počasia bez horúčav to tlačilo ceny nadol. Avšak na 15-mesačné minimá zo 7. júna už neklesli. V prudšom poklese im bránili budúce riziká, hlavne riziko nedostatku plynu počas zimy jednak kvôli vyššiemu dopytu počas chladnej zimy a potom aj kvôli možnému nedostatku LNG, ktorý môže pred začiatkom zimy a cez zimu masívne „odtekať“ do Ázie.

V polovici júla ceny elektriny aj plynu opäť mierne rástli, keď sa k týmto budúcim rizikám pripojili predikcie produkcie elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny (OZE), hlavne z fotovoltiky, ktoré indikovali jej prudší pokles až do konca júla. Dôvodom malo byť nestále, oblačné a upršané počasie. Nemecký priemerný výkon vo fotovoltike mal vtedy klesnúť z 12 na 8,5 GW. To boli celé 2 GW pod normálom. Predikcie navyše nenaznačovali, že by sa v blízkej budúcnosti mala situácia veľmi zlepšiť.

Koncom júla ceny opäť mierne klesli. Viacerí analytici začali byť vo svojich komentároch optimistickí. Henning Gloystein, riaditeľ pre energetiku, klímu a zdroje v Eurasia Group, vtedy povedal: „Nevidím veľké riziko nedostatku plynu v Európe v zime 2023/2024. To ale neznamená, že neexistuje riziko prudkého nárastu cien, ak sa veľmi ochladí a dôjde k neplánovaným veľkým výpadkom.“

Obrázok č. 1: Ceny najbližších českých produktov elektriny v EUR/MWh

Zdroj: EEX

PREBYTOK PLYNU NA TRHU

Čoraz silnejším medvedím faktorom sa stával rastúci stav zásob plynu v európskych podzemných zásobníkoch plynu. 16. augusta prekonali európske zásoby 90 percent ich naplnenosti. Táto méta bola stanovená Európskou komisiou ako odporúčaný cieľ pre každú európsku krajinu ešte minulý rok. Termín jej dosiahnutia bol stanovený na 1. november. V tomto roku sa tak stalo o dva a pol mesiaca skôr. Minulý rok bola táto méta dosiahnutá až 5. októbra. Za takýto dobrý stav môže hlavne minulá teplá zima, po ktorej zásobníky zostali viac ako spolovice plné a potom aj fakty, že európska spotreba plynu je stále oveľa nižšia ako priemer a dodávky LNG do Európy boli a sú stále veľmi vysoké, takže bol dostatok plynu pre vtláčanie do zásobníkov.

Zimno-letné spready, teda rozdiel medzi zimným (Winter-23) a letným (Summer-23) produktom, ktoré určujú výhodnosť nákupu a uskladnenia letného plynu v zásobníku a následnej ťažby a predaja počas zimnej sezóny sa od začiatku roka pohybovali na veľmi vysokých hodnotách okolo 7 až 8 EUR/MWh, čo obchodníkov významne motivovalo k vtláčaniu letného plynu. Je však možné, že niektorým z nich časť tohto letného plynu zostala, keďže už svoju kapacitu zásobníka naplnili, zatiaľ ju nepredali a tak ju budú predávať v septembri na spotovom trhu. Tento objem však nemusí byť veľký.

Niektorí obchodníci riešia problém s tým, že už plyn nie je v Európe prakticky kam ukladať tak, že ho ukladajú do ukrajinských zásobníkov a iní zasa tak, že nechávajú kotviť na mori svoje plné LNG tankery a vykládku posúvajú na neskoršie obdobie.

Ukrajina ponúkla Európe dodatočných 10 miliárd m³ skladovacích kapacít na západe krajiny, teda ďaleko od vojnovej zóny. Od 1. augusta narástol tok zo Slovenska na Ukrajinu cez Budince z nuly na takmer 18 mcm/d. Podľa Reuters tam plyn uskladňujú EP Commodities, čo je spoločnosť skupiny EPH, a aj český MND. Miroslav Haško z EPH, aj Martin Pich z MND podľa Reuters dôverujú ukrajinskej spoľahlivosti a sú ochotní podstúpiť riziká s tým spojené. Uskladnenie plynu na Ukrajine zvažuje aj slovenský SPP a aj iní obchodníci s plynom.

Maximálna technická kapacita na výstupe v Budinciach je asi 27 mcm/d. Ak by bola naplno využitá, do konca septembra je cez Budince na Ukrajinu možné vyviezť necelé 2 miliardy m³. Pre zvyšných 8 miliárd m³ je možné využiť kapacitu vo Veľkých Kapušanoch. V súčasnosti tadiaľ tečie asi 37 mcm/d. Ak by mal byť tento tok netovaný s exportom na Ukrajinu, do konca septembra by tam bolo možné vyviezť ďalšie 2 miliardy m³. K tomuto však zatiaľ nedochádza.

Dovoz LNG do Európy klesol podľa Montelu v júli na 11-mesačné minimum. Ázijský import medziročne klesol o 8 %. Môže to signalizovať, že na trhu s LNG vzniká prebytok a niektoré tankery naozaj zostávajú na kotve a čakajú s vyložením na vyššie ceny. Rozdiel medzi TTF M11-23 a M09-23 bol začiatkom augusta viac ako 13 EUR/MWh. Tento spread dokáže pre majiteľa LNG nákladu vygenerovať zaujímavý zisk aj po odčítaní všetkých s tým spojených nákladov.

Obrázok č. 2: Ceny najbližších produktov zemného plynu v hube THE v EUR/MWh

Zdroj: EEX

Obrázok č. 3: Ceny ostatných energetických komodít

Zdroj: EEX, ICE

HROZBA AUSTRÁLSKEHO ŠTRAJKU

Od 9. do 22. augusta ceny plynu aj elektriny opäť rástli. Jasný býčí signál dostali po tom, ako agentúry priniesli správy o možnom štrajku v austrálskom LNG sektore. Pracovníci Chevron Corporation a Woodside Energy totiž po predchádzajúcich neúspešných rokovaniach so zamestnávateľmi drvivou väčšinou schválili v hlasovaní masívne časovo neobmedzené štrajky. Ich dôvodom sú požiadavky na zvýšenie platov a poskytnutie ďalších výhod. Minulý rok dosiahli LNG firmy obrovské príjmy vďaka prudkému rastu cien plynu a zamestnanci by z toho tiež radi profitovali.

Štrajk sa mal týkať veľkých austrálskych LNG závodov, ktoré majú celkovú ročnú kapacitu 40,8 miliónov ton (55,5 miliárd m³) a na svetovom trhu s LNG majú podiel takmer 10 percent. Štrajky by tak mohli ohroziť plynulosť exportu austrálskeho LNG do zahraničia. Väčšina týchto dodávok je určená pre Áziu. Už v minulosti sme však videli, že veľkí ázijskí importéri LNG nemajú problém nahradiť tieto dodávky v prípade urgentnej potreby americkým spotovým LNG prakticky za akúkoľvek cenu. Týždeň štrajku by znamenal výpadok asi 1 miliardy m³. Na trhu by mohlo každý týždeň chýbať asi 11 LNG tankerov. Európa pritom priemerne importuje asi 2,5 miliardy m³ LNG týždenne. Teoreticky by tak mohlo Európe chýbať asi 40 percent dodávok LNG.

14. augusta spoločnosť EDF navyše varovala, že kvôli horúčavám by mohla odstaviť až 4,5 GW výkonu vo svojich jadrových reaktoroch. Predpovedané horúčavy mohli prehrievať vodu v riekach. Reaktory by potom nemohli do rieky vypúšťať zohriatu vodu použitú na chladenie, lebo by mohlo dôjsť k ešte väčšiemu prehriatiu riečnej vody a k úhynu vodných živočíchov a poškodeniu vodnej flóry.

23. augusta bola dosiahnutá dohoda medzi zamestnávateľmi a odborármi v jednom z troch závodov zapojených do štrajkovej pohotovosti, v závode North West Shelf spoločnosti Woodside. Ceny elektriny klesli približne o 10 percent a ceny plynu takmer o 20 percent. Trhy si však vzápätí uvedomili, že zažehnaných je asi len 40 percent problému, a tak koncom týždňa ceny opäť rástli.

Začala sa navyše hlavná fáza nórskej údržby a stále nebolo jasné, ako to dopadne so štrajkom v dvoch LNG závodoch spoločnosti Chevron. Išlo o Gorgon s ročnou kapacitou 15,6 milióna ton a Wheatstone s ročnou kapacitou 8,9 milióna ton. Manažéri Chevronu ponúkli v internom hlasovaní svoj návrh na zvýšenie platov v nádeji, že sa im podarí prekaziť štrajk. To im však nevyšlo. V pondelok 28. augusta odbory oznámili, že od 7. septembra vstúpia do ostrého štrajku. Podľa Bloombergu mali v pláne štrajkovať 11 hodín denne a v ďalších týždňoch svoj tlak stupňovať. Štrajk môže trvať 3 mesiace. Potom bude potrebný nový súhlas regulátora. Chevron začal zháňať náhradný personál.

AKTUÁLNE CENOVÉ FAKTORY SÚ MEDVEDIE

Koncom posledného augustového týždňa však ceny opäť klesli. Ak by sa štrajk aj začal, v prvých týždňoch by nedošlo k výraznejšiemu obmedzeniu exportu. Európske zásobníky boli pritom k 30. augustu plné už na 92,80 %, nemecké na 93,88%, české na 94,37% a slovenské na 95,71%. Dopyt po plyne na vtláčanie klesne v priebehu septembra na nulu. Pri miernom počasí a stále vysokých cenách plynu nemožno čakať ani nárast spotreby. Európsky priemysel stále odoberá asi o 10 % menej plynu ako pred krízou a pred neistou zimou nebude svoj výkon, a teda ani spotrebu plynu, veľmi zvyšovať. Sezónne predpovedné modely počasia navyše stále indikujú teplejšiu zimu.

Obrázok č. 4: 12-ročný minimálny, maximálny, priemerný a tohoročný stav zásobníkov v percentách počas roka 

Zdroj: AGSI+

Obrázok č. 5: 11-ročné minimálne, maximálne, priemerné a tohoročné dodávky plynu z LNG terminálov do potrubnej siete pre Európu v GWH za deň

Zdroj: ALSI

BUDÚCE RIZIKA VŠAK STÁLE NIE SÚ ZANEDBATEĽNÉ

Nórsky export plynu do Európy bol na prelome augusta a septembra nižší približne o 150 mcm/d, čo je pokles takmer na polovicu oproti obvyklým hodnotám. Avšak od 7. septembra by mal začať postupne rásť a koncom septembra by sa mal dostať na svoje obvyklé hodnoty okolo 330 mcm/d. V júni sa počas podobne intenzívnej údržby vyskytla porucha, kvôli ktorej musela byť údržba predĺžená o 3 týždne. Takéto riziko je tu aj teraz.

Austrálsky štrajk stratil časť svojej hrozby pre Európu vďaka zápche v Panamskom prieplave. Je pravda, že silní ázijskí importéri plynu by radi nahradili austrálsky plyn americkým, no časové sloty pre prieplav je potrebné rezervovať dlho dopredu, inak jednoducho nemusia byť k dispozícii. Alternatíva je oboplávať Južnú Ameriku, no na to, aby sa to vyplatilo, by mali ceny výraznejšie vzrásť. To sa však zatiaľ nedeje.

Masívny pokles produkcie austrálskeho LNG by podľa plánov austrálskych odborárov mal nastať až niekedy v druhej polovici októbra, alebo možno až v novembri. Nadnárodné spoločnosti ako Chevron totiž často nie sú schopné prijímať rýchle rozhodnutia na miestnej úrovni, ako to urobil Wood­side. Shell riešil podobné udalosti minulý rok takmer 3 mesiace. Takže je celkom možné, že štrajk sa začne a bude sa stupňovať až do novembra. V cene sa to bude prejavovať postupne, keďže prvotný šok trh už vstrebal.

Ak sa niekedy v októbri alebo novembri objavia predpovede skorého príchodu zimy s väčším ochladením, prípadne dôjde k neplánovanej odstávke väčšieho plynárenského zariadenia, alebo poklesu toku potrubného plynu, či odlivu LNG tankerov do Ázie, ceny plynu na to zareagujú veľmi prudko. Nahor potom vytlačia aj ceny elektriny. Ak sa však nevyskytne žiadna nepriaznivá a neočakávaná si­- tuácia, všetky aktuálne faktory, okrem austrálskeho štrajku, indikujú skôr ďalší pokles cien.

O AUTOROVI

Ján Pišta vyštudoval fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Väčšinu svojej profesnej kariéry pôsobil v Stredoslovenskej energetike na rôznych pozíciách, v rokoch 2006 až 2014 riadil v tejto spoločnosti nákup a obchodovanie s elektrinou a následne aj s plynom a emisnými povolenkami. Zároveň bol konateľom spoločnosti SPX, s.r.o. V súčasnosti je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o.

Kontakt: jan.pista@jpx.sk