Posilnenie ochrany odberateľov je jednou priorít ÚRSO

ABSTRACT: Lower energy prices for customers in Slovakia during the energy crisis were the result of several measures, said Andrej Juris, chairman of the Slovak Regulatory Office for Network Industries in an interview.

Liší se nějak postavení a poslání Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a českého Energetického regulačního úřadu (ERÚ)?

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je v SR štátnym orgánom s celoslovenskou pôsobnosťou. Úlohou nášho úradu je v sieťových odvetviach – elektroenergetike, plynárenstve, tepelnej energetike a vodnom hospodárstve – ochraňovať koncového spotrebiteľa pred zneužitím dominantného postavenia monopolných dodávateľov energetických komodít a vody a zároveň dbať na návratnosť investícií podnikateľských subjektov, aby dodávka energie a vody bola spoľahlivá a bezpečná. Pri výkone svojej pôsobnosti postupujeme nestranne a nezávisle, pričom štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie osoby nesmú ovplyvňovať úrad pri vykonávaní jeho pôsobnosti. Orgánmi úradu sú predseda úradu a Regulačná rada a jeho sídlom je Bratislava, pričom pracoviská má zriadené aj v Martine, Košiciach a Trenčíne.

Nepoznám podrobne legislatívnu úpravu ČR v oblasti postavenia a poslania ERÚ, ale predpokladám, že nie je veľmi odlišná od nastavenia v SR. Asi najväčší rozdiel je v tom, že kolegovia v Čechách nemajú v kompetencii reguláciu podnikov vo vodnom hospodárstve.

Probíhá spolupráce mezi těmito dvěma úřady?

Slovensko-česká spolupráca medzi regulačnými úradmi je a bola vždy veľmi dobrá. Obe strany majú v oblasti regulácie mnohé spoločné problémy i podobné pohľady na spôsob, ako ich riešiť. Určite preto budeme aj v budúcnosti navzájom pokračovať v dialógu a spolupráci na expertných úrovniach. Vzájomný kontakt a odovzdávanie si skúseností môžu byť veľmi užitočné pre obe strany, najmä v oblasti vzájomnej podpory a spolupráce na európskej pôde, v spolupráci s EK, ACER, CEER, ERRA, alebo na úrovni regionálnych projektov, integrácie trhov, tarifných systémov a problematiky kapacitných mechanizmov a možností ich implementácie. Máme spoločný cieľ – zabezpečiť bezpečnosť dodávok jednotlivých foriem energie, solidaritu a konkurencieschopnosť v prospech spotrebiteľov v našich krajinách.

Proč je v ČR elektřina i plyn poměrně o dost dražší než v SR?

Koncové ceny energie (elektrina, zemný plyn, teplo z CZT systémov) v roku 2023 pre domácnosti a ďalšie vybrané skupiny odberateľov na Slovensku boli výsledkom uplatnenia regulačných nástrojov zo strany ÚRSO a ako aj mimoriadnych štátnych opatrení – zmeny legislatívy v Národnej rade SR a rozhodnutia vlády SR – ktoré mali prednosť pred reguláciou ÚRSO.

Viaceré legislatívne zmeny v roku 2022 rozšírili kategórie zraniteľných odberateľov energie o nové skupiny, a to najmä o zariadenia sociálnych služieb, sociálne byty, správcov spoločného tepelného zdroja odoberajúcich plyn alebo elektrinu na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody v bytových domoch atď. Títo odberatelia si tak mohli uplatniť nárok na regulovanú cenu za dodávku elektriny alebo plynu od 1.1.2023, pričom sa mohli prihlásiť najneskôr k 31.12.2022.

Ďalšie legislatívne úpravy umožnili vláde SR prijímať mimoriadne opatrenia o zastropovaní cien energie a o finančných kompenzáciách v režime tzv. krízovej regulácie a vo forme rozhodnutí vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ). Príslušné rozhodnutia vlády SR boli prijímané prevažne v závere roku 2022 a doplňované ďalšími opatreniami v priebehu roku 2023.

ÚRSO využívalo systémové ako aj mimoriadne nástroje EÚ a slovenskej legislatívy na zmiernenie nárastov regulovaných cien energetických komodít v roku 2023, napr. využitie výnosov z cezhraničných aukcií na stabilizáciu poplatkov za prenos elektriny.

Výsledkom uvedených legislatívnych a exekutívnych štátnych opatrení je pomerne zásadná ochrana domácností a ďalších skupín zraniteľných odberateľov energie v SR pred extrémnymi dopadmi energetickej krízy.

Jak je řešena v SR ochrana spotřebitele? Fungují i na Slovensku cenové stropy pro energetické komodity?

Cenovej regulácii podlieha, na rozdiel od Českej republiky, dodávka elektriny a zemného plynu pre domácnosti a malé podniky. Jedná sa o tzv. zraniteľných odberateľov, čo sú predovšetkým domácnosti a menší odberatelia s ročnou spotrebou do 30 MWh elektriny a 100 MWh zemného plynu. V priebehu roku 2022 bolo prijatých viacero noviel zákona č. 250/2012 Z.z. a zákona č. 251/2012 Z.z., ktoré okrem iného znamenali aj značné rozšírenie skupín zraniteľných odberateľov elektriny a zemného plynu s cieľom ochrániť ich pred cenovými šokmi vyplývajúcimi z energetickej krízy.

Ako som už spomenul, k zraniteľným odberateľom pribudli zariadenia sociálnych služieb, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ale tiež bytové domy s nájomnými bytmi vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú určené na sociálne bývanie alebo na prevádzku bytového domu s nájomnými bytmi v rámci štátom podporovaného nájomného bývania, a vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, odoberajúci elektrinu alebo zemný plyn na výrobu tepla a ohrev teplej úžitkovej vody pre domácnosti, zákonne zastúpení fyzickou osobou alebo právnickou osobou vykonávajúcou správu spoločného tepelného zdroja zásobujúceho bytový dom teplom a teplou úžitkovou vodou. Legislatívnymi zmenami bolo zároveň umožnené všetkým zraniteľným odberateľom mimo domácnosti prihlásiť sa v rôznych etapách roku 2022 k dodávke elektriny za cenu regulovanú úradom na rok 2023.

Má Váš úřad na starosti i boj s energetickou chudobou?

Posilnenie ochrany odberateľov energie, najmä tých v núdzi, je pre úrad jednou z priorít. V priebehu energetickej krízy sme opakovane odporúčali legislatívne ustanoviť zákaz odpájania odberateľov v núdzi od dodávok energie počas vykurovacej sezóny. S tým súvisela úprava povinností pre dodávateľov energie poskytovať bezodplatné splátkové kalendáre aj na obdobie dlhšie ako jeden rok a poskytovať informácie podnecujúce odberateľa k šetreniu energie (napr. porovnávaním s ostatnými odberateľmi v rovnakom segmente, energetickým poradenstvom, prehodnocovaním výhodnosti zaradenia odberateľa do tarify a pod).

Úrad zároveň aktívne komunikuje so zástupcami spotrebiteľských združení na svojej platforme ochrany spotrebiteľa a zriadil ombudsmana na riešenie odberateľských podnetov a informovanie spotrebiteľskej verejnosti o ich právach.

Vnímame akútnosť potreby riešenia problematiky energetickej chudoby v SR, lebo energetická kríza naďalej pretrváva. Ako top prioritu vnímame potrebu legislatívnej definície pojmu a kritérií domácností v energetickej chudobe ako aj nástrojov na ich ochranu. Úrad v minulom roku vypracoval návrh koncepcie na riešenie problematiky energetickej chudoby, vláda SR koncepciu prerokovala 25.1.2023.

ÚRSO v súčasnosti koordinuje prácu nadrezortnej pracovnej skupiny ohľadom riešenia problému energetickej chudoby v SR. Jej členmi, okrem expertov úradu, sú aj zástupcovia Ministerstva financií, Ministerstva hospodárstva, Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, Ministerstva životného prostredia a Prognostického ústavu SAV.

Jak vidíte výhled vývoje cen těchto komodit pro zbytek roku a pro příští rok?

Súčasné ceny energetických komodít pre domácnosti a ďalšie vybrané skupiny odberateľov sú prevažne ovplyvnené mimoriadnymi opatreniami štátu, ktorými sú poskytnutie zlacnenej elektriny zo zmluvy so Slovenskými elektrárňami (SE, a.s.) pre domácnosti ako aj zastropovanie cien energie a finančné kompenzácie. Uvedené opatrenia z veľkej miery minimalizovali dopady energetickej krízy na zraniteľných odberateľov energie v roku 2023, pričom domácnosti v SR majú jedny z najnižších cien energie v EÚ.

Mimoriadne opatrenia však nie sú automaticky aplikovateľné aj na rok 2024, preto nie je v súčasnosti možné odhadnúť ich vplyv na koncové ceny energie v roku 2024. V prípade absencie vládnych opatrení môžu domácnosti a ďalšie skupiny v SR odberateľov čeliť v roku 2024 zásadnému nárastu cien týchto komodít, a to aj napriek poklesu trhových cien elektriny a plynu od konca roka 2022.

Kľúčové parametre ovplyvňujúce regulované ceny elektriny na rok 2024 sú:

• dodávka – implementácia zmluvy so SE, a.s., o poskytnutí zlacnenej elektriny pre domácnosti a prípadné ďalšie skupiny odberateľov v roku 2024,
• systémové služby – náklady na nákup podporných služieb SEPS, a.s., na rok 2024, množstvo koncovej spotreby elektriny,
• prevádzka systému – ukončenie podpory výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia, náklady na podporu zdrojov elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny (OZE) a vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla, množstvo koncovej spotreby elektriny,
• prenos a distribúcia elektriny – náklady na nákup elektriny pre účely pokrytia fyzických strát elektriny v sústavách, množstvo prenesenej a distribuovanej elektriny.

Jak vychází srovnání cen silové elektřiny a ceny za distribuci v Evropě?

Na porovnanie koncových cien elektriny ako aj ich jednotlivých zložiek v rámci EÚ odporúčam štatistiky Eurostatu. Pri medzinárodných porovnaniach je však dôležité mať na pamäti, že ceny elektriny a zemného plynu boli a sú počas energetickej krízy predmetom rôznych štátnych intervencií, ktoré mali za cieľ ochrániť odberateľov energie, alebo niektoré skupiny odberateľov, pred extrémnymi trhovými cenami energie. Okrem prehľadu samotných cien je preto vhodné preskúmať aj formy a spôsob štátnych intervencií do cien týchto komodít v jednotlivých krajinách EÚ.

Bude vývoj cen i nadále ovlivňovat konflikt na Ukrajině?

Za kľúčové aspekty prebiehajúcej energetickej krízy v Európe považujem geopolitický vývoj, klimatický vývoj, nedostatok kapacít na výrobu elektriny, nízku likviditu na veľkoobchodných trhoch s elektrinou a plynom, nedostatok systémových nástrojov na stredno- a dlhodobé zazmluvnenie dodávok energie, adresnosť a škálu pomoci odberateľom energií a úlohu regulácie počas štátnych intervencií do energetiky. Uvedené aspekty sa vzájomne ovplyvňujú s meniacou sa dynamikou pôsobenia v danom čase. Vzhľadom na uvedené faktory sa vývoj cien na veľkoobchodných energetických trhoch naďalej spája s pomerne vysokou cenovou volatilitou, aj keď v oveľa menšom rozsahu, ako sme boli svedkami v priebehu roka 2022.

Vplyv konfliktu na Ukrajine bude mať pravdepodobne dlhotrvajúci efekt v našom regióne, najmä s ohľadom na potrebu zvýšenia energetickej bezpečnosti a dostupnosti primárnych zdrojov energie. Dá sa tiež predpokladať pokračujúci trend zmeny energetického mixu našich krajín. Z pohľadu úradu je dôležité, aby energetický mix posilňoval dekarbonizáciu, bezpečnosť dodávok a konkurenčné prostredie na energetických trhoch. Vzhľadom na to sa zvyšuje dopyt po využívaní lokálnych a regionálnych OZE, ktoré napomáhajú k urýchleniu celkovej energetickej transformácie. Ako regulačný úrad systematicky zavádzame nástroje a mechanizmy na posilnenie investícií do OZE a zvýšenie schopnosti elektrizačných sústav pripájať tieto zdroje a integrovať ich do energetického trhu. Príkladom sú zníženie poplatkov za pripojenie pre výrobné zdroje, prenastavenie pravidiel pri stanovení maximálnej rezervovanej kapacity, rozvoj využitia smart merania a podobne.

Jak se jako úřad vypořádáváte s transpozicí evropských předpisů do domácí legislativy?

V rámci svojej pôsobnosti sa úrad v poslednom období intenzívne venoval úprave sekundárnej legislatívy, ktorej cieľom je transpozícia ustanovení legislatívneho balíčka EÚ s názvom „Čistá energia pre všetkých Európanov“. Úrad úspešne ukončil proces prípravy dvojice nových vyhlášok – vyhlášky o pravidlách trhu s elektrinou a vyhlášky o pravidlách trhu s plynom. Súčasne do oboch týchto legislatívnych predpisov zahrnul aj problematiku obsahových náležitostí prevádzkových poriadkov a obchodných podmienok, čo je tiež komplexná oblasť vyplývajúca z poslednej veľkej transpozičnej novelizácie primárnej legislatívy.

Úrad inicioval prípravu nových pravidiel trhu ešte na jar 2022 a príprava prebiehala vo viacerých pracovných skupinách zložených zo zástupcov nielen „tradičných“ hráčov na trhu, ako sú napr. dodávatelia energie alebo prevádzkovatelia sústav, ale aj predstaviteľov tzv. „novej“ energetiky, najmä prevádzkovateľov zariadení na uskladnenie elektriny, obnoviteľných zdrojov, agregátorov a podobne. Výsledkom nášho úsilia je doteraz najkomplexnejšia úprava pravidiel trhu s elektrinou, ktorá zavádza a detailizuje nové trhové mechanizmy, ako napr. agregáciu flexibility, pravidlá pre uskladňovanie elektriny, a prenastavuje existujúce pravidlá vstupu nových hráčov na trh s elektrinou, ako napr. energetické komunity.

Vznikají na Slovensku energetické komunity, rozvíjí se komunitní energetika? Jak je stát podporuje?

Náš úrad bude evidovať vydané osvedčenia energetických spoločenstiev a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a uverejní ich zoznam na svojom webovom sídle v zmysle zákona, teda samozrejme po nadobudnutí právoplatnosti osvedčení. Prvé osvedčenie bolo vydané 24. 7. 2023.

Jak budou OZE integrovány do přenosové soustavy?

Integrácia OZE do elektrizačných sústav má viacero aspektov. Úrad v rámci svojej pôsobnosti sa zameriava na zjednodušenie a zrýchlenie procesu pripájania nových zdrojov a zariadení do sústav. Nedávna novelizácia cenovej vyhlášky v elektroenergetike umožnila 70% zľavu pri pripájaní zariadení na výrobu alebo uskladňovanie elektriny, ktorú môžu žiadatelia o pripojenie do distribučnej sústavy využiť po absolvovaní úspešnej funkčnej skúšky, najneskoršie do dvoch rokov od podpisu zmluvy o pripojení.

Novelizácia pravidiel trhu s elektrinou umožnila väčšiu flexibilitu pri stanovení maximálnej rezervovanej kapacity pri pripájaní výrobných zdrojov a batérií na jednom mieste pripojenia. Úrad zároveň pripravuje novú vyhlášku o pripájaní do sústavy, ktorá zjednoduší a zjednotí kľúčové parametre procesu pripájania v rámci SR. V neposlednej miere očakávame, že nové pravidlá trhu s elektrinou umožnia vznik nových hráčov a mechanizmov so zvýšeným využitím zdrojov OZE.

Můžete popsat svou představu budoucího trhu EU s elektřinou? Jak by se měl redesignovat?

Energetická kríza ukázala viacero aspektov súčasného dizajnu trhu s elektrinou v EÚ, ktoré by bolo vhodné pozmeniť. Pre bližšie podrobnosti odporúčam správu ACER, ktorá veľmi odborne zhodnotila silné aj slabé stránky súčasného nastavenia a navrhla viacero opatrení na zlepšenie fungovania trhu s elektrinou v EÚ.

Z hľadiska ďalšieho vývoja vnímam potrebu budovania robustnejšieho veľkoobchodného trhu s elektrinou, ktorý umožní obchodovanie nielen na krátkodobých (spotových) trhoch, ale prinesie možnosti obchodovania štandardizovaných produktov aj v stredno- a dlhodobom rámci. To by malo podporiť investície do nových výrobných kapacít a umožniť účastníkom trhu lepšie riadiť krátkodobé cenové riziká. V neposlednej miere je dôležitá aj dôslednejšia ochrana odberateľov, najmä tých v núdzi, posilnenie konkurencie na trhu dodávok energie a zvýšenie transparentnosti v cenách a podmienkach energetických produktov a služieb, najmä pre domácnosti a menších odberateľov energie.

O DOTAZOVANOM

Ing. Andrej Juris, MBA, MPA, je absolventom odboru Ekonomika a manažment strojárstva na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, MPA programu v odbore ekonomická a verejná politika na Princeton University v USA a Executive MBA programu v odbore Energy Utility Management na nemeckej Jacobs University.

Od roku 2004 do septembra 2019 bol predsedom predstavenstva a riaditeľom pro stratégiu a rozvoj v spoločnosti Západoslovenská distribučná, ZSE Group, Bratislava. Od októbra 2019 pôsobil ako Expert Advisor v bratislavskej spoločnosti Energy Sigma Advisory a od 9.7.2020 je predsedom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.