Teplá zima, LNG a úspory v spotrebe energie pomohli Európe zvládnuť energetickú krízu

ABSTRACT: Europe has benefited from a warm winter. It has not only led to lower energy consumption but also left enough LNG on the spot market to replace Russian gas supplies. This caused a price fall which is now prevailing on both the spot and forward markets.

Európa je na spotovom LNG závislá oveľa viac ako jej najväčší konkurent na tomto trhu, Ázia. Kým Ázia je schopná pokryť viac ako 80 % svojho dopytu dlhodobými, aj viac ako 15-ročnými kontraktami na LNG, Európa takto nepokrýva ani polovicu. Dôvodom je neistota s budúcnosťou spaľovania plynu v Európe. Preto bude Európa aj naďalej závislá na spotovom LNG a bude tak v budúcnosti vystavená vyššej volatilite cien plynu a aj elektriny.

TEPLÁ ZIMA

Po poklese, ktorý skončil v polovici novembra minulého roku, otočili ceny elektriny aj plynu k rastu. Strednodobé predpovede počasia indikovali ochladenie v prvej polovici decembra a pre druhú polovicu decembra a začiatok januára indikovali iba priemerné normálové teploty. Podzemné zásobníky plynu boli síce plné, no studená a dlhá zima ich dokáže bez problémov vyprázdniť. Už vtedy však bolo zrejmé, že aj studenú zimu Európa ustojí. Značné problémy by však mohli prísť na jar a cez leto, kedy bude potrebné zásobníky opäť naplniť pred ďalšou zimou. Obavy vyvolával absentujúci ruský plyn, ktorý ešte cez leto prúdil do Európy cez Nord Stream a významne prispel k naplneniu zásobníkov.

Ceny plynu paradoxne tlačilo nahor aj diskutované opatrenie EU zastropovať jeho ceny na určitej úrovni. Práve tá bola rastovým faktorom. Najskôr sa objavila hodnota 275 EUR/MWh. Neskôr bola definitívne schválená zastropovaná cena na úrovni 180 EUR/MWh. Obe hodnoty boli dosť vysoko nad aktuálnymi trhovými cenami. Keď odberatelia, ktorí ešte nemali nakúpený plyn na rok 2023, videli, že tieto úrovne nezatlačia ceny plynu nadol, rozhodli sa už nečakať a uzavreli časť otvorených pozícií. Ich dopyt potom trochu prispel k rastu cien plynu.

Ceny elektriny zasa rástli kvôli predpovediam slabej výroby elektriny vo veterných parkoch a aj kvôli pretrvávajúcim problémom EDF so svojou jadrovou flotilou. Disponibilný výkon EDF stále zaostával za projektovaným. Chýbajúcu elektrinu vyrábali aj drahšie paroplynové zdroje a tie, ako marginálne, dvíhali cenu elektriny nahor.

Keďže Európa je po poklese ruských dodávok plynu mimoriadne závislá na dodávkach skvapalneného plynu (LNG), k rastu cien prispievali aj neustále odklady nábehu skvapalňovacieho závodu v americkom Freeporte, ktorý bol kvôli požiaru odstavený od júna.

Tri týždne pred Vianocami sa však z predpovedí počasia začali vytrácať mrazivé teploty. Až do konca januára indikovali meteorológovia priemerné až nadpriemerné teploty. Na najbližšie týždne predpovedali celkom silný vietor. 8. decembra tak ceny plynu aj elektriny otočili k poklesu a takmer kontinuálne klesali až do polovice januára.

Teplé počasie dokonca spôsobilo, že od 24. do 31. decembra Európa ako celok do zásobníkov plyn vtláčala namiesto obvyklého čerpania. Čerpanie bolo začiatkom roku stále zanedbateľné. Väčšinou sa pohybovalo hlboko pod 1 percentom za deň. Niektorí odborníci už začiatkom roka odhadovali, že v zásobníkoch môže Európe na jar zostať možno aj viac ako 50 % nevyčerpaného plynu. To by bola vynikajúca východzia pozícia do letnej sezóny. Ceny plynu tak klesli až k úrovni 60 EUR/MWh a ceny elektriny sa priblížili k úrovni 150 EUR/MWh.

Do polovice februára sa ceny vyvíjali do strany. Čakalo sa, či vo februári prídu extrémne mrazy a ak, tak ako dlho budú trvať. Ochladenie nakoniec prišlo, ale extrémne nebolo. Strednodobé predpovede počasia indikujú priemerné až nadpriemerné teploty na najbližšie týždne. Sezónne predpovede indikujú nadpriemerné teploty až do leta. Na energetických trhoch zavládol optimizmus. Ceny plynu na rok 2024 klesli až na 50 EUR/MWh a ceny budúcoročnej elektriny klesli až pod 140 EUR/MWh.

Obrázok č. 1: Ceny najbližších českých produktov elektriny v EUR/MWh

Zdroj: EEX

Obrázok č. 2: Ceny najbližších produktov zemného plynu v hube THE v EUR/MWh

Zdroj: EEX

Obrázok č. 3: 12-ročný minimálny, maximálny, priemerný a tohoročný stav zásobníkov v EÚ v percentách počas roka

Zdroj: AGSI+

Obrázok č. 4: Tok LNG, nórskeho a ruského plynu do Európy v miliónoch m3 za deň

Zdroj: ALSI, ENTSO-G

LNG

Podľa think-tanku Bruegel stúpol európsky dovoz LNG v roku 2022 o 600 TWh, čo predstavuje nárast o 60 % oproti celkovému dovozu v roku 2021. 400 TWh dodatočného objemu pochádzalo zo Spojených štátov. Takýto masívny nárast dovozu bol možný vďaka presmerovaniu globálnych tokov LNG. Európa bola ochotná platiť extrémne vysoké ceny, tak pritiahla množstvo spotového LNG. Čínsky import naopak klesol o 200 TWh. Celosvetová produkcia LNG pritom vzrástla iba o necelých 5 %, čo zodpovedá približne 230 TWh. Okrem Číny klesol výrazne import aj Brazílii, Indii a Japonsku.

Čínsky pokles importu LNG bol možný hlavne vďaka spomaleniu čínskej ekonomiky spôsobenému prísnymi opatreniami proti šíreniu koronavírusu, prechodu z plynu na uhlie alebo ropu pri výrobe elektriny a tepla a aj vďaka nárastu importu ruského plynu cez plynovod Sila Sibíri, ktorý sa zvýšil z 10 miliárd m³ v roku 2021 na 15 miliárd m³ v roku 2022.

Čína však už zrušila veľkú väčšinu opatrení proti covidu. Očakáva sa nárast ekonomickej aktivity, ktorý bude sprevádzaný aj vyšším dopytom po LNG. Pri nižších cenách sa na trhu s LNG objavujú aj menšie krajiny ako Bangladéš, alebo Pakistan. Hoci nárast dopytu čiastočne vykryje spustenie závodu vo Freeporte, vyšší dopyt bude tlmiť pokles cien LNG a teda aj európskeho plynu.

ÚSPORY

Mimoriadne dôležitým faktorom boli úspory v spotrebe energie. Podľa IEA Európa spotrebovala v roku 2022 o 3,5 percenta menej elektriny (100 TWh) a o 13 percent (55 bcm) menej plynu, ako v roku 2021. Značná časť úspor bola dosiahnutá vďaka teplej zime, čiastočne boli úspory vynútené vysokými cenami a menšia časť bola dosiahnutá dobrovoľným šetrením.

Pokles cien elektriny aj plynu však povedie k spusteniu odstavených prevádzok. Ochota dobrovoľne šetriť bude tiež vyprchávať. Ak prídu skoré letné horúčavy sprevádzané nízkym stavom vodných hladín a bezveterným počasím, spotreba prudko porastie.

STÁLE NIE SME Z KRÍZY VONKU

Je potrebné si uvedomiť, že hoci je táto zima už takmer za nami, stále nie sme z krízy vonku.

Európa môže na konci marca mať v podzemných zásobníkoch ešte 50 až 55 percent zásob. 1. marca tam bolo ešte 60,64 percent. To bude o 25 až 30 bcm plynu viac, ako tam bolo minulý rok na jar. Tento objem dokáže takmer plne vykompenzovať plyn, ktorý minulý rok pritiekol do Európy cez Nord Stream a ktorý v tomto roku už nepritečie.

To však neznamená, že sa skončili všetky problémy s dodávkami plynu. Ak sa nezmení tok cez Ukrajinu a Turecko, v tomto roku možno očakávať dodávku asi 20 až 25 bcm potrubného plynu z Ruska. Import LNG vzrástol v roku 2022 oproti 2021 asi o 60 bcm. Tento údaj obsahuje aj 15 bcm ruského LNG. Aby sa Európa dostala na štandardnú úroveň spotreby, bude ešte musieť nahradiť asi 30 až 35 bcm ruského plynu. 5 nových LNG terminálov má celkovú ročnú kapacitu asi 30 bcm. Naplno však pravdepodobne celý rok nepôjdu, takže môžu dodať asi 20 až 25 bcm. Za predpokladu, že neklesnú nórske ani africké dodávky a ani LNG, 15 bcm môže Európe stále chýbať aj v roku 2023. Tento plyn bude musieť ušetriť. Nie je to však také dramatické šetrenie, aké bolo potrebné minulý rok, kedy Európa ušetrila asi 55 bcm plynu.

Vyzerá to teda optimisticky. A prejavuje sa to poklesom cien plynu pod 50 EUR/MWh a elektriny pod 140 EUR/MWh. Ak sa tieto optimistické predpoklady naplnia a neudeje sa nič mimoriadne, ceny môžu klesnúť ešte nižšie. Riziko na energetických trhoch je však stále zvýšené. Preto sa nedá čakať, že ceny klesnú na predkrízovú úroveň.

O AUTOROVI

Ján Pišta vyštudoval fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Väčšinu svojej profesnej kariéry pôsobil v Stredoslovenskej energetike na rôznych pozíciách, v rokoch 2006 až 2014 riadil v tejto spoločnosti nákup a obchodovanie s elektrinou a následne aj s plynom a emisnými povolenkami. Zároveň bol konateľom spoločnosti SPX, s.r.o. V súčasnosti je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o.

Kontakt: jan.pista@jpx.sk