Vývoj cien energetických komodít v období 06/2022 až 08/2022

Riziko úplného odstavenia dodávok ruského plynu cez plynovod Nord Stream do Nemecka spôsobilo paniku na trhu s elektrinou a jej ceny vytlačilo nad štvorcifernú úroveň nad 1000 EUR/MWh.

Vývoj cien energetických komodít v období 06/2022 až 08/2022

ABSTRACT: Panic on the electricity market caused by the threat of the Nord Stream pipeline shutdown has driven gas and electricity prices to record levels. In the short term, the price of electricity has even reached over EUR 1 000/MWh. Currently, Nord Stream is shut down and Europe is facing a winter of high power prices.


 

Až do polovice júna sa situácia na trhu s plynom upokojovala. Celkový tok ruského plynu do Európy cez Nord Stream a cez Ukrajinu sa ešte koncom mája pohyboval nad 200 miliónov m3 denne. Začiatkom júna síce mierne klesal tok cez Nord Stream, pokles však nebol veľký a nikto mu nevenoval zvláštnu pozornosť. Zvlášť v situácii, kedy si trh už zvykol na podobné fluktuácie ruských dodávok.

Tento pokles bol totiž pripisovaný tomu, že protistrany Gazpromu nominujú kvôli nižšej spotrebe a možným vysokým cenám indexovaných kontraktov plynu menšie objemy. Gazprom totiž stále dodával iba objemy zazmluvnené v dlhodobých kontraktoch, pričom na spotový trh už niekoľko mesiacov nedodáva žiadny plyn.

Situáciu upokojovali aj stabilne vysoké dodávky skvapalneného plynu (LNG) do Európy, ktoré sa od začiatku roka pohybovali na rekordných hodnotách. Kvôli vysokej cene zemného plynu v Európe totiž smerovali dodatočné spotové dodávky LNG práve sem.

 

GAZPROM ZNÍŽIL TOK CEZ NORD STREAM NA 40%

V utorok 14. júna však nominácie Gazpromu cez Nord Stream do Nemecka poklesli pod 100 miliónov m3 denne. Cez svoj účet v ruskej aplikácii Telegram Gazprom informoval o technických problémoch v kompresorovej stanici Portovaya, kvôli ktorým zostali funkčné len tri z ôsmich kompresorov. Podľa Gazpromu boli tieto problémy spôsobené oneskorením návratu jednej z turbín z pravidelnej údržby, ktorú realizovala firma Siemens v Kanade. Tieto 3 kompresory dokázali zabezpečiť tranzit približne 100 miliónov m3 denne, namiesto pôvodných viac ako 160 miliónov m3 denne.

Ceny plynu a elektriny zareagovali na túto situáciu len miernym rastom. V stredu 15. júna však v stanici Portovaya vypadol ďalší kompresor, takže v prevádzke zostali len dva. Tok plynu plynovodom Nord Stream sa znížil na 67 miliónov m3 denne. Gazprom následne pristúpil k znižovaniu nominácií svojich dodávok viacerým európskym odberateľom vrátane slovenského SPP aj českého ČEZu. Ceny plynu aj elektriny na to zareagovali prudkým rastom.

Gazprom pritom môže kedykoľvek navýšiť tok plynu cez Ukrajinu, cez ktorú má dokonca aj zakúpenú dostatočnú kapacitu v objeme takmer 110 miliónov m3 denne, ktorú však celú nevyužíva. Cez Veľké Kapušany by tak mohol do Európy posielať denne možno až o 60 miliónov m3 plynu viac, keďže v súčasnosti tadiaľ tečie iba 37 miliónov m3 denne.

Tento tok je nižší od polovice mája, kedy ukrajinský operátor prerušil tok ruského plynu z ruskej stanice Sochranovka do ukrajinského Novopskova kvôli tomu, že stratil kontrolu nad týmito stanicami. Obsadili ich totiž ruskí vojaci a vzniklo podozrenie, že časť plynu určeného na tranzit cez Ukrajinu si odčerpávajú separatistické republiky. Ukrajinský operátor pritom žiadal, aby Gazprom presmeroval tento výpadok cez stanicu Sudža, ktorú má Ukrajina pod kontrolou. Gaz­prom to však odmietol. Odôvodnil to tým, že tam nie je dostatočná kapacita. V minulosti však tadiaľ reálne tieklo viac plynu ako teraz. Aj toto preukazuje politické pozadie rozhodnutí Gazpromu a spochybňuje to vyššiu moc, na ktorú sa odvoláva pri znižovaní svojich nominácií európskym protistranám.

Od 11. do 20. júla prebehla údržba plynovodu Nord Stream, počas ktorej bol tok týmto plynovodom znížený na nulu. Bola to štandardná operácia, ktorá sa realizuje pravidelne každý rok v tomto čase. Počas tejto odstávky však rástlo napätie kvôli pochybnostiam, či Gazprom vôbec obnoví tok cez plynovod a ak áno, tak na akú hodnotu. Tieto pochybnosti živilo hlavne Nemecko, ktoré ešte v júni vyhlásilo druhý stupeň varovania na trhu s plynom a domácnosti vyzvalo na šetrenie. Zároveň pripustilo aj odstavenie priemyselných podnikov. Hoci tento stupeň znamená, že trh je ešte schopný vďaka vládnym opatreniam zvládnuť výpadky dodávok plynu, tento krok prispel k rastu napätia a neistoty.

Po skončení údržby sa tok nakoniec obnovil na hodnotu 67 miliónov m3 denne, teda presne tam, kde bol pred údržbou. Boli teda spustené 2 turbíny, ktoré bežali aj pred odstávkou.

V stanici Portovaya, ktorá tlačí plyn do podmorského plynovodu Nord Stream, je pritom inštalovaných 6 hlavných turbín, každá s výkonom 52 MW a 2 menšie turbíny s výkonmi po 27 MW. Celkovo je tam teda k dispozícii 366 MW. Okrem toho sú tam podľa agentúry Reuters ešte 4 náhradné turbíny. 4 hlavné turbíny majú pritom dostatočný výkon, aby plynovod mohol ísť na plnú kapacitu.

Nádejne vyzeralo aj dopravenie turbíny z Kanady. Nemecko našlo cestu, ako turbínu prevziať od kanadskej pobočky Siemens a poslať ju do Ruska bez porušenia kanadských aj európskych sankcií. Gazprom by mal k dispozícii 3 turbíny a tok by mohol stúpnuť na 100 miliónov m3 denne. Gazprom však vyhlásil, že dokumentácia k turbíne je nekompletná a turbínu odmietol prevziať.

 

GAZPROM ZNÍŽIL TOK CEZ NORD STREAM NA 20%

Koncom júla, týždeň po skončení letnej údržby Nord Streamu, Gazprom odstavil jednu z dvoch bežiacich turbín kvôli tomu, že uplynula jej prevádzková doba a musí ísť na komplexnú údržbu do Kanady. V prevádzke tak zostala jediná turbína a tok plynu do Nemecka poklesol na 33 miliónov m3 denne, čo je asi 20 % celkovej kapacity Nord Streamu.

Stav v stanici Portovaya zrekapituloval zástupca predsedu výkonnej rady Gazpromu Vitalij Markelov, podľa ktorého musia ísť 3 turbíny na údržbu do Kanady, ďalšie 3 by mal Siemens opraviť na mieste a jedna sa ešte nevrátila z Kanady. Preto beží len jediná turbína z ôsmich.

 

PANIKA NA TRHOCH S ELEKTRINOU A PLYNOM

Okrem nízkeho toku ruského plynu do Európy, ktorý nedovoľoval cenám plynu klesať, prispievala k rastu cien aj nepriaznivá situácia na trhu s elektrinou, kde dochádzalo k poklesu disponibility jadrových a uhoľných zdrojov a pri nízkej produkcii elektriny vo vodných zdrojoch kvôli suchu a vo veterných zdrojoch kvôli slabej sile vetra, hrozila častejšia aktivácia paroplynových zdrojov, ktorým sa však oplatí vyrábať elektrinu iba pri jej extrémne vysokých cenách.

Rástla tiež aktivita ázijských obchodníkov na svetovom trhu s LNG a začali postupne klesať aj dodávky tejto komodity do Európy. Hrozba nedostatku plynu počas zimnej vykurovacej sezóny tak dostávala nový argument. Prispeli k tomu aj výpadky a rozsiahla údržba nórskej infraštruktúry. Počas septembra by totiž mohli nórske dodávky plynu do Európy klesnúť aj o viac ako 100 miliónov m3 denne.

Bezprostredným spúšťačom paniky a cenovej rallye na plyne aj na elektrine však bol Gaz­prom, keď 19. augusta večer oznámil, že kvôli nevyhnutnej preventívnej údržbe odstaví na 3 dni, od 31. augusta do 2. septembra, jedinú turbínu v stanici Portovaya, ktorá zabezpečuje dodávky ruského plynu cez Nord Stream do Nemecka. Okamžite sa objavili obavy, či počas tejto údržby nebude zistená taká porucha, kvôli ktorej bude natrvalo odstavená aj posledná funkčná turbína v tejto stanici.

Túto správu okorenil nemecký minister hospodárstva Robert Habeck, keď vyhlásil, že Nemecko neponechá v prevádzke všetky tri zostávajúce jadrové reaktory. Výnimku by podľa vtedajších informácií mohol dostať len Isar 2, ak vyhovie záťažovým testom. Aby toho nebolo málo, EDF v stredu 24. augusta oznámila ďalšie zníženie svojej produkcie v reaktoroch St. Laurent 2 s výkonom 915 MW a Blayais 4 s výkonom 910 MW a deň na to predĺžila odstávku ďalších 4 reaktorov s celkovým výkonom 5,2 GW kvôli problémom s koróziou. O mesiac, z októbra na november, bol tiež posunutý nábeh amerického LNG závodu vo Freeporte, ktorý je odstavený kvôli požiaru.

V dôsledku paniky, ktorá zachvátila traderov, poskočili ceny plynu aj elektriny prudko nahor. Až tak, že hlavne na elektrine sa aktivovali stop-lossy, ktoré spôsobili zatváranie časti krátkych pozícií spätným nákupom elektriny na burze. To však ešte viac podporilo rast burzovej ceny, ktorý ale pre obchodníkov, ktorým ešte ostali krátke pozície, teda takých, ktorí mali elektrinu cez burzu predanú, znamenal prudký rast margin call. Museli tak na svoje účty nalievať dodatočnú hotovosť. Aj tí najväčší s tým však už majú značné problémy. Uniperu, ČEZu a iným firmám s tým už museli pomáhať ich vlády. Preto sa niektorí z nich rozhodli časť krátkych pozícií zatvoriť spätným nákupom predanej elektriny. To ešte viac roztočilo cenovú špirálu. 29. augusta ráno tak ceny najbližších produktov nemeckej aj českej elektriny stúpli nad úroveň 1000 EUR/MWh. Slovenská a maďarská elektrina tam vystúpila už v piatok 26. augusta.

 

GAZPROM ÚPLNE ZASTAVIL TOK CEZ NORD STREAM

Dva dni pred ohlásenou odstávkou Nord Streamu panika opadla a ceny elektriny aj plynu do 2. septembra stratili desiatky percent. A to napriek tomu, že Gazprom 31. augusta naozaj odstavil aj posledný kompresor v stanici Portovaya.

Avšak to, čoho sa Nemecko obávalo dlhé mesiace, sa 2. septembra stalo realitou. Gazprom 2. septembra večer oznámil, že kvôli olejovej netesnosti nie je možné poslednú funkčnú turbínu znovu uviesť do prevádzky. Gazprom tvrdil, že uvedenú poruchu na mieste potvrdili aj pracovníci Siemens. Podľa Gazpromu by oprava mala byť realizovaná na špeciálnom pracovisku, ktoré ale nie je k dispozícii.

Siemens však argumentuje tým, že uvedené poruchy sa občas vyskytli aj v minulosti a nikdy to nebol dôvod k úplnému odstaveniu turbíny, pretože netesnosť je možné odstrániť na mieste. Siemens tiež oznámil, že je pripravený pomôcť s opravou turbíny, zatiaľ však nedostal žiadny pokyn k oprave. Siemens pritom už niekoľkokrát upozornil na to, že v stanici Portovaya je dostatok turbín na to, aby Nord Stream fungoval.

 

ČAKÁ NÁS HORÚCA ZIMA

Rôzne argumenty potvrdzujú, že všetky kroky Gazpromu sú politicky motivované. Ruskému vedeniu marí plány fakt, že napriek klesajúcim dodávkam ruského plynu do Európy, sme boli v Európe schopní dosiahnuť 80-percentnú naplnenosť zásobníkov už na prelome augusta a septembra. Preto mu únik oleja prišiel vhod.

Teraz je na rade tok cez Veľké Kapušany, kadiaľ tečie ešte 37 miliónov m3 denne. Posledný na rade môže byť tok cez Turecko, ktorý sa pohybuje približne okolo 44 miliónov m3 denne. Situáciu zhoršuje plánovaná nórska údržba, kvôli ktorej bude počas septembra klesať nórska produkcia plynu o 50 až 100 miliónov m3 denne.

Šetreniu plynom a elektrinou sa teda Európa nevyhne. Prudký pokles spotreby by pritom bol ráznou odpoveďou na ruské kroky. Ukázali by sme, že dokážeme existovať aj bez ruského plynu. Všetci sa však budeme musieť uskromniť vo svojich nárokoch a zmierniť svoj životný štýl. Myslím si, že to dokážeme. Ak nie dobrovoľne, vysoké ceny, ktoré tak rýchlo neklesnú, nás k tomu skôr či neskôr donútia.

 

Obrázok č. 1: Ceny najbližších českých produktov elektriny v EUR/MWh
Zdroj: EEX

 

Obrázok č. 2: Ceny najbližších produktov zemného plynu v hube THE v EUR/MWh
Zdroj: EEX

 

Obrázok č. 3: 11-ročný minimálny, maximálny, priemerný a tohoročný stav zásobníkov v EÚ v percentách 
počas roka
Zdroj: AGSI+

 

Obrázok č. 4: Ceny ropy, uhlia, emisných kvót a nemeckého plynu
Zdroj: ICE, EEX

 

Obrázok č. 5: Tok LNG, nórskeho a ruského (NS, Jamal a VK) plynu do Európy v miliónoch m3 za deň 
Zdroj: ALSI, ENTSO-G

 


O AUTOROVI

Ján Pišta vyštudoval fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Väčšinu svojej profesnej kariéry pôsobil v Stredoslovenskej energetike na rôznych pozíciách, v rokoch 2006 až 2014 riadil v tejto spoločnosti nákup a obchodovanie s elektrinou a následne aj s plynom a emisnými povolenkami. Zároveň bol konateľom spoločnosti SPX, s.r.o. V súčasnosti je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o.

Kontakt: jan.pista@jpx.sk

Tomáš Brejcha

Súvisiace články

Kdo vám dodá energie? Nové zákazníky berou jen tři ze sedmi největších dodavatelů

Pana Alexandra z Českého Krumlova čekaly počátkem měsíce dva pořádné šoky. Ten první byl, že mu společnost Nano Green jen během le…

Několik tisíc lidí demonstrovalo v Německu za otevření plynovodu Nord Stream

Na 3000 lidí dnes demonstrovalo v obci Lubmin poblíž severoněmeckého Greifswaldu za cenově přijatelné energie a za otevření plynov…

Hirman: V Bruseli sa bijeme za to, aby sme dostali peniaze zo zdanenia elektriny na Slovensko

Znárodnenie elektriny vyrobenej na Slovensku je krajné riešenie energetickej krízy. Momentálne SR pracuje na spoločnom európskom r…

Strop pro domácnosti zřejmě nebude na celou spotřebu, řekl Síkela

Vláda pracuje na nařízeních, která mají upravit způsob zastropování cen energií. Zatímco ceny by měly zůstat na oznámené úrovni, n…

Polsko odhaduje, že zdaněním mimořádných zisků energetických firem získá 70 miliard

Zdaněním mimořádných zisků energetických firem Polsko získá 13,5 miliardy zlotých (70 miliard Kč), očekává místopředseda polské vl…

Kalendár akcií

Podzimní plynárenská konference

03. 10. 2022 10:00 - 04. 10. 2022 15:10
Online
Český plynárenský svaz, jedna z největších oborových a profesních asociací v ČR, která sdružuje přes 200 významných společností plynárenského oboru, v...

CARBON DAY 2022

05. 10. 2022
Hotel Park Inn, Bratislava
Organizátor podujatia EkosPlus pozýva na odbornú konferenciu zameranú na klimaticko - energetickú politiku a obchodovanie s emisnými kvótami.

Hospodaření s energií ve firmách

11. 10. 2022 09:00 - 16:30
Praha, hotel Olympik
Zavádění energeticky úsporných opatření je v dnešní době energetické krize více než aktuální. Současné ceny energií nutí firmy přehodnocovat své energ...

ENERGETICKÁ KRIZE ESKALUJE, JE NUTNÉ JI ŘEŠIT!

13. 10. 2022 09:00 - 19:00
Praha, Hotel Grand Majestic Plaza
Mimořádná situace v energetice vyvolaná urychlením přechodu k obnovitelným zdrojům v kombinaci s neočekávaným válečným konfliktem na Ukrajině vyžaduje...

ENERGY-HUB je moderná nezávislá platforma pre priebežné zdieľanie spravodajstva a analytických článkov z energetického sektora. V rámci nášho portfólia ponúkame monitoring českej, slovenskej aj zahraničnej tlače.

73189
Počet publikovaných noviniek
2092
Počet publikovaných akcií
832
Počet publikovaných článkov
ENERGY-HUB využívá spravodajstvo ČTK, ktorého obsah je chránený autorským zákonom.
Prepis, šírenie alebo ďalšie sprístupňovanie akéhokoľvek obsahu alebo jeho časti verejnosti je bez predchádzajúceho súhlasu výslovne zakázané.
Drtinova 557/10, 150 00 Praha 5, Česká republika