Vývoj cien energetických komodít v období 03/2022 až 05/2022

Riziko odstavenia dodávok ruského plynu do Európy kvôli vojne na Ukrajine bolo hlavným faktorom vývoja cien komodít v uplynulom štvrťroku. Kým sa tento konflikt neskončí, bude to tak aj naďalej.

Vývoj cien energetických komodít v období 03/2022 až 05/2022

ABSTRACT: The nervousness in the energy markets caused by the uncertainty surrounding Russian gas supplies to Europe has caused energy commodity prices to skyrocket. While markets have calmed down a little, prices still remain high and a decline is not in sight unless the war comes to an end.


Vojna na Ukrajine a s ňou súvisiace obmedzenia dodávok ruských komodít do Európy sa stali hlavnými faktormi vývoja európskych cien elektriny a plynu. Dôvodom na obmedzenie, alebo úplné zastavenie týchto dodávok boli hlavne možné sankcie Európskej únie proti Rusku. Rizikom však bolo aj možné poškodenie, alebo úplné vyradenie tranzitnej plynovej infraštruktúry na ukrajinskom území.

Obchodníci sa obávali aj reakcie Ruska na sankcie, ktoré proti nemu prijímalo mnoho krajín z celého sveta, pričom Európa v tom spolu s USA hrala dominantnú rolu. Nebolo vylúčené, že Rusko priškrtí svoje kohútiky v reakcii na prijímané sankcie.

Prvý krát sa toto riziko naplno prejavilo v pondelok 7. marca.

Do 2. marca prijala EU postupne tri balíčky sankcií proti Rusku, no Rusko to neodradilo od jeho plánov a pokračovalo vo vojenských operáciách na ukrajinskom území. Bodaj by! Pôvodne sa napríklad hovorilo o vylúčení všetkých ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT, no nakoniec sa to dotklo len veľmi obmedzeného počtu bánk, ktoré boli navyše starostlivo vybrané tak, aby to neohrozilo import ruských komodít do EÚ. Ostatné sankcie boli tiež prijímané veľmi citlivo voči európskym potrebám.

Európa importuje ruský plyn, ropu a uhlie. Rusko má najväčšie príjmy z ropy, potom nasleduje plyn a po ňom uhlie, jadrové palivo a iné komodity.

 

HROZBA SANKCIÍ VYTLAČILA CENY ENERGETICKÝCH KOMODÍT NA NOVÉ REKORDY

Cez víkend 5. a 6. marca však prebiehali intenzívne diskusie o ďalšom, štvrtom, balíčku sankcií. V médiách zarezonovala neoverená správa, ktorá sa šírila medzi obchodníkmi a podľa ktorej by Nemecko mohlo úplne zastaviť odber ruského plynu. Možno k tomu viedlo vyjadrenie nemeckého ministra hospodárstva Roberta Habecka, ktorý ešte 23. februára povedal pre nemecké rádio Deutschlandfunk, že Nemecko môže prežiť zimu aj bez ruského plynu.

V pondelok 7. marca preto vyletela nemecká aprílová elektrina M04-22 na 675, Q02-22 na 625 a Cal-23 na 185 EUR/MWh. Holandský aprílový produkt plynu TTF M04-22 vyletel na 345 EUR/MWh, druhý kvartál TTF Q02-22 stúpol na 325 EUR/MWh, letná sezóna TTF Sum-22 stúpla na 312,05 EUR/MWh a TTF Cal-23 sa predával za 92,50 EUR/MWh. Do konca dňa však časť ziskov všetky komodity zmazali vďaka vyjadreniam európskych politikov o tom, že Európa sa bude snažiť vyhnúť uvaleniu embarga na ruský plyn. Prevládlo uvedomenie si, že Európa by bez ruského plynu stratila veľmi veľa. Písalo sa, že dokonca oveľa viac ako samotné Rusko.

V utorok 8. marca ráno však ceny opäť leteli prudko nahor. Keď európski lídri, jeden za druhým, odmietali úvahy o úplnom zastavení dodávok ruského plynu a ropy do Európy, slovo si vzal ruský vicepremiér Alexandr Novak, ktorý vyhlásil, že dodávky môže prerušiť Rusko, ak Západ zakáže dovoz ruskej ropy. Ruský prezident Vladimír Putin dokonca podpísal výnos, ktorý mal umožniť zakázať vývoz niektorých výrobkov a surovín z Ruska. Akého tovaru a ktorých krajín sa mal zákaz týkať, mala určiť ruská vláda.

Súčasne s tým sa začali množiť ďalšie vyhlásenia európskych politikov o nepriaznivých ekonomických dopadoch takéhoto kroku, na čo ceny plynu, ropy, uhlia aj elektriny reagovali poklesom. Strácali tak vysokú rizikovú prirážku, ktorá odzrkadľovala možnosť úplného zastavenia ruských dodávok.

Lídri EÚ sa na svojom stretnutí vo Versailles nakoniec dohodli na postupnom znižovaní závislosti na ruských energetických komoditách. Európska komisia navrhla ukončiť odbery z Ruska do roku 2027, summit deklaroval, že sa tak má stať „čo najskôr“. Toto rozhodnutie znamenalo stabilné ruské dodávky v najbližších týždňoch a mesiacoch a umožnilo tak cenám ďalej klesnúť. Na úrovne spred ruskej invázie na Ukrajinu však doteraz neklesli.

Mesiac po vstupe ruských vojsk na ukrajinské územie klesali ceny plynu a elektriny hlavne vďaka správam o možnom zbližovaní stanovísk bojujúcich strán. Rusko signalizovalo ochotu ku kompromisu a Zelenskyj nahlas povedal, že Ukrajinci pochopili, že sa členom NATO nestanú, čím dal neochotne najavo splnenie jednej z Putinových podmienok. Mierové rokovania nakoniec stroskotali a ceny energie zostávali na vysokých úrov­niach kvôli vysokým rizikovým prirážkam.

 

MOŽNÉ PLATBY ZA PLYN V RUBĽOCH TLAČILI CENY NAHOR

Koncom marca Putin oznámil, že všetky nepriateľské krajiny budú platiť Gazpromu za plyn v ruských rubľoch. Táto požiadavka vyvolala obavy, že dodávatelia, ktorí nezaplatia v rubľoch, prídu o svoje dodávky plynu, a tak všetci obchodníci, ktorých by sa to mohlo týkať, začali hľadať na trhu plyn od iných dodávateľov. Prudký nárast dopytu po plyne vytlačil jeho ceny nahor.

Z vyjadrení ruského prezidenta, ani jeho hovorcu a ani iných ruských predstaviteľov nebolo celkom jasné, od kedy bude vlastne nutné platiť za plyn v rubľoch. Vladimír Putin 23. marca povedal, že od apríla a v utorok 29. marca to potvrdil hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov, keď pred novinármi vyhlásil, že Rusko do konca mesiaca vypracuje pre zahraničné spoločnosti konkrétne pravidlá platieb za dodávky plynu v rubľoch a zdôraznil, že plyn nikto nebude dodávať zadarmo a platiť sa zaň bude len v rubľoch. 31. marca Putin podpísal prezidentský dekrét, ktorým stanovil konkrétny mechanizmus tejto platby.

Na základe Putinovho dekrétu ustanovila ruská centrálna banka režim bankových účtov typu „K“ pre zúčtovanie so zahraničnými odberateľmi zemného plynu. Podľa neho mala Gazprombank zriadiť pre odberateľov ruského plynu dva bankové účty, jeden v cudzej mene a druhý v rubľoch. Odberateľ potom prevedie platbu za plyn na svoj bankový účet typu „K“ vo svojej mene. Gazprombank potom nakúpi preňho ruble v aukcii organizovanej ruskou burzou Moscow Exchange MICEX - RTS a týmito rubľami uhradí Gaz­promu faktúru za plyn.

Tento dekrét trhy paradoxne upokojil a ceny mierne klesli. Jediným zdrojom pokoja však bolo len odloženie tohto problému na máj.

Medzitým sa Rusko stiahlo zo severných častí Ukrajiny a sústredilo sa na operácie na Donbase. Vojnu premenovalo na špe­ciálnu operáciu na ochranu Donbasu. Vojnoví analytici očakávajú, že po ovládnutí Donbasu sa zameria na ovládnutie celého čiernomorského pobrežia a pripojenie separatistickej Podnesterskej oblasti na hraniciach Ukrajiny a Moldavska k Rusku. Kým tieto ciele Rusko nedosiahne, mierové rokovania nepripadajú do úvahy. Nepriamo to už potvrdili ruskí vyjednávači. Vojna sa tak skoro neskončí a tak ani ceny energetických komodít tak rýchlo neklesnú.

Keďže zásobovanie plynom a inými nosičmi energie ešte nebolo prerušené, ceny bližších mesačných a kvartálnych produktov začali klesať. Avšak ceny ročných produktov rástli ďalej a dostali sa až na úroveň mesačných cien. Započítavajú dlhotrvajúci konflikt, kvôli ktorému riziko výpadku dodávok plynu tak rýchlo nepominie, takže ani vysoká riziková prirážka tak rýchlo neklesne.

Ceny plynu sa tak usadili medzi 80 až 100 EUR/MWh a ceny elektriny medzi 190 až 230 EUR/MWh.

 

GAZPROM ZASTAVIL DODÁVKY PLYNU DO POĽSKA A BULHARSKA

V utorok 26. apríla ceny plynu opäť vyleteli nahor po tom, ako poľská plynárenská spoločnosť PGNiG uviedla, že od stredy Gazprom zastavuje dodávky zemného plynu do Poľska kvôli tomu, že Poľsko odmietlo zaplatiť za ruský plyn podľa Putinovho dekrétu. Neskôr sa k Poľsku pridalo aj Bulharsko. Do konca týždňa sa však situácia upokojila. Agentúra Bloomberg informovala, že 10 spoločností už požiadalo Gazprombank o vytvorenie účtov a 4 už dokonca aj zaplatili podľa Putinovho dekrétu. Financial Times informoval o Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a Slovensku. Spolu s rastúcim tokom cez Veľké Kapušany to tlmilo obavy z úplného zastavenia toku ruského plynu do Európy.

V utorok 11. mája ceny opäť rástli. Ukrajinský operátor oznámil, že od stredy preruší tok ruského plynu zo Sochranovky do Novopskova kvôli strate kontroly nad týmito stanicami. Obsadili ich totiž ruskí vojaci a vzniklo podozrenie, že časť plynu určeného na export si odčerpávajú separatistické republiky. Ceny vzrástli, no vzápätí klesli späť. Ukrajinský operátor žiadal Gazprom, aby presmeroval tranzit cez stanicu Sudža, ktorú má Ukrajina pod kontrolou.

V stredu 12. mája však Rusko zverejnilo svoj sankčný zoznam. Mimo iných sa na ňom ocitla aj firma EuRoPol GAZ, čo je vlastník poľskej časti plynovodu Jamal. Gazprom hneď oznámil, že kvôli sankciám už nebude môcť využívať tranzit cez Jamal. Ceny zasa rástli.

Na sankčnom zozname sa ocitla aj spoločnosť Gazprom Germania, nad ktorou prevzala kontrolu nemecká vláda a ktorá má podiel vo viacerých nemeckých plynárenských podnikoch. Napríklad WinGas odoberá ročne 20 miliárd m3 ruského plynu. Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck oznámil, že niektoré divízie firmy Gazprom Germania v dôsledku ruských sankcií už nedostávajú z Ruska žiadny plyn. Tok cez Nord Stream však zostal nezmenený. Klesol iba tok cez Veľké Kapušany. Situácia sa postupne upokojovala, a tak ceny klesli späť.

 

PLATBY ZA PLYN V RUBĽOCH SA VYRIEŠILI

20. mája bola splatná väčšina ruských faktúr za aprílový plyn. Neistota s ich úhradou v rubľoch a následné riziko, že niektorým klientom môže Gazprom zastaviť svoje dodávky plynu tak, ako to urobil Poľsku a Bulharsku, opäť dvíhala ceny plynu. Už v utorok 18. mája sa však začali objavovať správy o tom, že mnohí zahraniční klienti Gazpromu svoje platby uhradili tak, ako to požadoval Putin vo svojom dekréte z 31. marca.

Ukázalo sa, že zatiaľ naozaj postačuje len vytvoriť si dva účty v GazpromBank a na devízový poslať platbu za plyn v eurách, alebo v dolároch. Prevod z eur a dolárov na ruble potom vykoná vo svojej réžii ruské Národné zúčtovacie centrum, na ktoré zatiaľ nie sú uvalené žiadne sankcie. Jediným klientom, ktorý odmietol platiť podľa Putinovho dekrétu, bol fínsky Gasum. Gazprom mu preto prerušil dodávky plynu. Gasum bol však na túto situáciu pripravený, a tak to nespôsobilo žiadny rast cien plynu. Situácia na trhu s plynom sa začala upokojovať a jeho ceny otočili k poklesu.

 

EMISNÉ KVÓTY OPÄŤ MIEŠAJÚ KARTY

V druhej polovici mája ceny elektriny mierne klesli vďaka poklesu cien emisných kvót. Ich ceny však najskôr rástli kvôli reformám schvaľovaným v environmentálnom výbore Európskeho parlamentu (ENVI). Išlo hlavne o navýšenie cieľa zredukovať emisie do roku 2030 zo 61 na 67 % a postupné zrušenie bezplatného prídelu o 5 rokov skôr, ako pôvodne odporúčala Európska komisia a to spolu s rýchlejším nábehom reformy CBAM, teda zavedením tzv. uhlíkového cla. Parlament by mal o týchto návrhoch hlasovať na zasadnutí 6. až 9. júna.

Hoci sa jednalo o bullish faktory, v stredu 18. mája ráno cena EUA Dec22 zaznamenala tzv. gap a otvárala takmer o 5 eur nižšie, než bola zatváracia cena v utorok popoludní. Dôvodom tohto prudkého prepadu bol zámer Európskej komisie (EK) predať z rezervy MSR 250 miliónov ton EUA a vytvoriť tak fond v objeme približne 20 miliárd eur, ktorý má byť určený na financovanie výstavby OZE, zvyšovanie energetickej efektívnosti a posilňovanie energetickej infraštruktúry.

 

SITUÁCIA NA TRHU S PLYNOM SA UPOKOJUJE

Vstupujeme do letnej sezóny, kedy značne klesá spotreba plynu a vzniká priestor na jeho vtláčanie do zásobníkov. To sa aj pod tlakom Európskej komisie za posledné týždne značne zrýchlilo. Od polovice apríla sa európske zásobníky plnia tempom 0,4 percenta za deň. Už sú plné takmer na 50 percent. Ak by toto tempo zostalo konštantné, na 80 percent sa dostaneme možno už koncom septembra a to ešte nebude koniec vtláčacej sezóny. Ak teda tempo plnenia zásobníkov nepoľaví, bude to znižovať riziko nedostatku plynu počas zimnej sezóny a tlačiť nadol aj jeho vzdialenejšie ceny.

Veľký podiel na plnení zásobníkov majú vysoké dodávky skvapalneného plynu LNG do Európy. Rozdiel medzi európskou a ázijskou cenou (TTF – JKM spread) zatiaľ favorizuje Európu. Čoskoro však môže dôjsť k zmene. Ázia nebola doteraz na trhu s LNG veľmi aktívna, avšak príchod letných horúčav a dopyt paroplynových zdrojov, ktoré budú vyrábať dodatočnú elektrinu pre klimatizácie, aktivizuje hlavne čínskych obchodníkov. Nie je teda možné vylúčiť ani cenovú vojnu na trhu s LNG.

Prudký rast cien amerického plynu, ktorý je hnaný hlavne dopytom LNG závodov, môže zasa vyvolať tlak na uprednostnenie Američanov pred zvyškom sveta a dodávky amerického LNG môžu klesnúť. V prvej polovici júla bude na dva týždne odstavený Nord Stream kvôli pravidelnej údržbe. Ceny plynu majú momentálne väčší priestor k poklesu, no vďaka týmto faktorom tento pokles nebude veľký. Spolu s nimi budú mierne klesať aj ceny elektriny.

Ak by však vojna na Ukrajine skončila, ceny môžu klesnúť oveľa výraznejšie. Odhadujem, že riziková prirážka kvôli možnému zastaveniu dodávok plynu do Európy predstavuje možno až polovicu z aktuálnych cien plynu aj elektriny. Situácia na trhoch s energetickými komoditami je však stále krehká a neistá. Aj marginálna udalosť môže vyvolať paniku a ceny môžu opäť vystreliť nahor.

Obrázok č. 1: Ceny najbližšieho českého ročného, kvartálneho a mesačného produktu elektriny na burze PXE v EUR/MWh
Zdroj: EEX

 

Obrázok č. 2: Cena najbližších produktov zemného plynu v hube THE v EUR/MWh
Zdroj: EEX

 

Obrázok č. 3: 11-ročný minimálny, maximálny, priemerný a tohoročný stav zásobníkov v EÚ v percentách počas roka
Zdroj: AGSI+

 

Obrázok č. 4: Najbližšie mesačné ceny plynu TTF a ázijského JKM v USD/MMbtu
Zdroj: EEX, CME Group

 

Obrázok č. 5: Tok LNG, nórskeho a ruského (NS, Jamal a VK) plynu do Európy v mcm/d
Zdroj: ALSI, ENTSO-G

 

Obrázok č. 6: Ceny ropy Brent v USD/b, uhlia API2 Cal-23 v USD/t, emisných povoleniek EUA Dec22 v EUR/t a plynu CZ VTP Cal-23 v EUR/MWh
Zdroj: ICE, PXE

 


O AUTOROVI

Ján Pišta vyštudoval fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Väčšinu svojej profesnej kariéry pôsobil v Stredoslovenskej energetike na rôznych pozíciách, v rokoch 2006 až 2014 riadil v tejto spoločnosti nákup a obchodovanie s elektrinou a následne aj s plynom a emisnými povolenkami. Zároveň bol konateľom spoločnosti SPX, s.r.o. V súčasnosti je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o.

Kontakt: jan.pista@jpx.sk

Tomáš Brejcha

Súvisiace články

Energetický Lehman Brothers? Německý plynárenský gigant Uniper je před krachem

Německá energetická velkoobchodní firma Uniper hlásí velké problémy. Tato společnost, která přeprodává ruský plyn, bude pravděpodo…

Podcast: Urenco’s Boris Schucht on the potential of next gen reactors

Urenco CEO Boris Schucht explains the impact of current world events on the fuel sector and outlines the challenges that need to b…

Obchodní podmínky OTE, a.s. pro plynárenství

Na webu byly zveřejněny nové schválené Obchodní podmínky pro plynárenství (Revize 20 – Červen 2022), které schválil Energetický re…

Podle Orbána nejsou nutné další sankce proti Rusku, ale okamžité příměří

Maďarsko musí podle premiéra Viktora Orbána kvůli válce na Ukrajině zrychlit svůj program rozvoje obrany. V pravidelném rozhovoru…

EU v červnu poprvé dovezla více plynu z USA než z Ruska, uvedl šéf IEA

Evropská unie v červnu kvůli prudkému snížení dodávek z Ruska poprvé dovezla více plynu ve formě zkapalněného zemního plynu (LNG)…

Kalendár akcií

Životní prostředí - prostředí pro život

12. 09. 2022 10:00 - 14. 09. 2022 18:00
Ballingův sál Národní technické knihovny, Technická 2710/6, Praha 6- Dejvice
Česká informační agentura životního prostředí pořádá za podpory Ministerstva životního prostředí a pod záštitou Technologické agentury ČR tentokrát tř...

Energetika 2022

21. 09. 2022 11:00 - 22. 09. 2022 19:00
Brno
UDRŽITELNOST BEZ ZRANITELNOSTI

Veletrh FOR ARCH 2022

20. 09. 2022 10:00 - 24. 09. 2022 18:00
Praha

Smart Energy Forum

18. 10. 2022 - 19. 10. 2022
Kongresové centrum Hotel Artemis **** a O2 Universum v Praze
Od roku 2015 je Smart Energy Forum  největším odbornou konferencí a výstavou v Česku zaměřenou na fotovoltaiku, akumulaci energie, decentrální energet...

ENERGY-HUB je moderná nezávislá platforma pre priebežné zdieľanie spravodajstva a analytických článkov z energetického sektora. V rámci nášho portfólia ponúkame monitoring českej, slovenskej aj zahraničnej tlače.

70839
Počet publikovaných noviniek
2091
Počet publikovaných akcií
792
Počet publikovaných článkov
ENERGY-HUB využívá spravodajstvo ČTK, ktorého obsah je chránený autorským zákonom.
Prepis, šírenie alebo ďalšie sprístupňovanie akéhokoľvek obsahu alebo jeho časti verejnosti je bez predchádzajúceho súhlasu výslovne zakázané.
Drtinova 557/10, 150 00 Praha 5, Česká republika