Transformácia veľkého teplárenstva na Slovensku

Spoliehať sa na solidaritu je veľmi nebezpečné. Tá funguje iba v dobrom počasí, uvádza v rozhovore Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla.

Transformácia veľkého teplárenstva na Slovensku

ABSTRACT: Transformation of the Slovak district heating sector results in decreasing share of coal as the primary fuel. As Stanislav Janiš, CEO of Slovak Association of Heat Producers, said in an interview, unstable (mainly European) legislation and unequal conditions of district and individual heating sources have been negatively influencing the whole process.


Jak se slovenské teplárenství vyrovnává s nezbytným odklonem od uhlí?  

Slovenské teplárenstvo prechádzalo a prechádza transformáciou. Podiel jednotlivých palív na výrobe tepla za posledné 3 roky je v grafe č. 1.

Graf č. 1: Podiel palív na výrobe tepla na Slovensku (%)
Zdroj: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
 

Uhlie ako palivo bude v nasledujúcich blízkych rokoch z palivového mixu vytlačené. Nedávno ukončená výstavba plynových spaľovacích motorov s výkonom 40 MWe  v Teplárni Košice upravila palivový mix uhlie/plyn z 85/15 na cca 50/50. 

V teplárni Martin po 60 rokoch končí uhlie a palivo tvorí plyn a biomasa. Podobnou transformáciou by mali prejsť aj teplárne vo Zvolene a v Žiline. V roku 2023 skončí spaľovanie uhlia aj v elektrárni Nováky, z ktorej sú teplom zásobované Nováky, Prievidza a Zemianske Kostoľany. 

Transformácia veľkého teplárenstva bude spočívať pravdepodobne v palive plyn a biomasa. Palivový mix v menšom teplárenstve je už dnes plyn a obnoviteľné zdroje energie (OZE), hlavne biomasa. Zdroje, ktoré dnes vyrábajú z plynu len teplo, prechádzajú v rámci transformácie na tzv. účinné diaľkové vykurovanie na kombináciu kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) a OZE. V prípade kladného postoja Ministerstva životného prostredia ako garanta za plány odpadového hospodárstva sú systémy nášho diaľkového vykurovania pripravené aj na zužitkovanie tepla z energetického zhodnotenia odpadov. 


Bude transformace teplárenství v příštích letech úspěšná?

Táto transformácia by mala preklenúť obdobie, keď budú k dispozícii nové palivá, nové technológie. Ako dlhé bude toto obdobie, to sa dnes nedá predpovedať, vzhľadom na neustále aktivity politológov v Bruseli, ktorí nenesú žiadnu zodpovednosť za to, či budú mať naši spotrebitelia elektrinu a teplo, ani za to, za čo si teplo nakúpia. Ale za to v aktivistických ambíciách nemajú mieru. 

Kladiem si otázku, kto zobral na zodpovednosť Brusel, že III. energetický balík, tzv. liberalizačný, vraj zlyhal? V roku 2012 sme ho aproximovali do našej legislatívy a už 30.11.2016 bol na svete tzv. Zimný balík EK a presne opačný ako III. energetický balík. Viac regulácie. Zimný balík ešte nie je ani aproximovaný do našej legislatívy a už tu máme Zelenú dohodu EU a otváranie smerníc, ktoré neboli uvedené do života. Kto a na základe čoho vyhodnotil, že Zimný energetický balík je slabý a treba nový balík? 

Nadobúdam dojem, že niekto si investície do energetiky predstavuje ako investície do prevádzkovania butiku na šaty. Ak nejde predaj šiat, tak to zavriem, však cez ulicu je iná predajňa. Vedia si predstaviť títo politológovia, že niekto zavrie tepláreň? Kúpim si teplo cez ulicu? Nekúpim.


Dochází také na Slovensku, zejména pak u nové bytové výstavby k decentralizaci vytápění? 

Kľúčovým bodom pri spôsobe vykurovania nových objektov je dosiahnutie tzv. energetickej triedy hospodárnosti budov. Tzv. hospodárnosti preto, že mieša hrušky s jablkami. V praxi táto „hospodárnosť“ znamená asi toľko, že ak vedľa seba stoja identické budovy s rovnakou potrebou tepelnej energie na vykurovanie a prípravu teplej vody, s rovnakými tepelnoizolačnými vlastnosťami obvodového plášťa a strechy atď. môžu byť zaradené do rôznych energetických tried, a to v závislosti od umiestnenia zdroja tepla a paliva. Zau­jímavé, že tento princíp „hospodárnosti“ budov, kde sa hospodárnosť budovy spája s ložiskami plynu na Sibíri, sa neuplatňuje napr. pri veterných turbínach a ich uhlíkovej stope. 

Samozrejme, že je snaha, dokonca aj legislatívne, uprednostňovať lokálne vykurovanie na úkor systémov diaľkového vykurovania. Napr. najvyššiu štátnu dotáciu (podľa súčasnej slovenskej legislatívy) na výstavbu nájomného bytového domu dostane stavebník, ak si vybuduje vlastný zdroj OZE priamo v dome, nezohľadňujúc, že tzv. energetickú hospodárnosť budovy dosiahne bytový dom aj pripojením na účinné diaľkové vykurovanie obsahujúce aj OZE.


Dálkové vytápění však má dlouhou a úspěšnou tradici jak v Česku, tak na Slovensku... 

To máte pravdu a aj napriek uvedeným snahám sa  darí developerské projekty pripájať na diaľkové vykurovanie. Jednak developer pripojením dosiahne tzv. hospodárnosť budovy a nemá investície do budovania a prevádzky vlastného zdroja, lebo odovzdávaciu stanicu tepla v dome a aj jej prevádzku zabezpečuje systém diaľkového vykurovania. Plus vidina nových technológií v budúcnosti a výroba chladu z tepla.  

V Integrovanom národnom energeticko klimatickom pláne SR je význam diaľkového vykurovania posilnený napr. aj opatrením o povinnom  pripojení nových budov a existujúcich budov, u ktorých sa uskutočňuje významná obnova, k systémom diaľkového vykurovania a chladenia, ktoré spĺňajú podmienku účinného centralizovaného zásobovania teplom a využívajú OZE.

V súčasnosti sa pripravujú novely dotknutých zákonov, aby sa predmetné opatrenia pretavili aj do legislatívy. Diaľkové vykurovanie a chladenie má povinnosť navyšovať OZE, zatiaľ čo individuálne vykurovanie nie, tam sú motivačné opatrenia. Štát týmto opatrením dal viac menej najavo, že v plnení cieľov podielu OZE vo vykurovaní a chladení sa spolieha na diaľkové vykurovanie. 

My vnímame a presadzujeme diaľkové vykurovanie ako súčasť Smart značky mesta a aj ako významnú súčasť elektroenergetiky. V budúcnosti budú systémy diaľkového vykurovania zohrávať ešte väčšiu úlohu pri naplňovaní environmentálnych cieľov (kvalita ovzdušia, dekarbonizácia budov, energetiky, zvyšovanie podielu OZE), hlavne pre svoju  vysokú flexibilitu palivovej základne, úsporu primárnej energie a uskladňovanie energie. Už dnes sú existujúce KVET zdroje v systémoch vysoko flexibilné. Sú schopné plnohodnotne zásobovať obyvateľstvo a služby nie len ekologickým teplom, ale aj vyvažovať elektrizačnú prenosovú a distribučnú sústavu. 


S čím mají  slovenští výrobci tepla problém? 

Na domácej scéne máme obavu zo snahy legislatívne spustiť výstavbu nových zdrojov, a tým odpájanie objektov od systému diaľkového vykurovania tepla pod zámienkou vytvorenia tzv. konkurenčného prostredia. Na otázku, ako môže neregulovaný subjekt robiť v regulovanom prostredí konkurenciu regulovanému subjektu, pokiaľ regulovaný subjekt podlieha nie len cenovej, ale aj vecnej regulácii s množstvom zákonných povinností, a ten druhý subjekt nepodlieha ničomu, sme odpoveď ešte nedostali.

Dnes prežívame všetci turbulentné obdobie, kde sú na poprednom mieste ambície. A ambície, ktoré sa často menia, sa žiaľ stávajú súčasťou európskej legislatívy a tá sa potom často mení. To je ďalšia obava, lebo rýchlo sa meniaca legislatíva znehodnocuje podnikateľské prostredie, a tým aj investície. Treba si uvedomiť, že rôzne európske podporné fondy, ktoré majú tieto zmeny eliminovať, nezaplatí nikto iný len spotrebiteľ a je jedno či v daniach, alebo v cenách energie. 

Neúnosný problém nastáva v roztváraní nožníc medzi výrobou tepla v individuálnych zdrojoch vykurovania (nekupujú povolenky CO2) a v zdrojoch nad 20 MW, ktoré sú v EU ETS. Pri výrobe tepla v plynových zdrojoch povinne zahrnutých do EU ETS to predstavuje vysoký nárast variabilnej zložky ceny tepla. Pri zdrojoch s palivom uhlie je to ešte viac. Pri znižovaní v prideľovaní bezodplatných povoleniek CO2 v sektore teplárenstva a náraste ceny uhlíka sa teplárenstvo dostáva do ťažkej situácie. Štáty nedokázali zabrániť tomu, že pravidla EÚ sú nastavené tak, že obchod s uhlíkom sa stal aj výnosným finančným inštrumentom, ale nie pre energetiku a jej spotrebiteľov. Štáty nedokázali zabrániť tomu, že cena uhlíka nie je naviazaná na makroekonomické dianie v EU, alebo vo svete, na nejaké trhy s komoditami, ako plyn, ropa... na niečo objektívne, ale umožnili, že cena uhlíka sa tvorí politicky a možno aj špekulatívne. Keďže nezabránili vytvoreniu tohto diskriminačného prostredia pre  spotrebiteľov tepla z diaľkového vykurovania, je povinnosťou štátu finančne spotrebiteľa tepla z diaľkového vykurovania kompenzovať. Napr. znížením DPH na teplo z diaľkového vykurovania ... 


Vnímáte působení bruselské administrativy na energetiku kriticky. Jak by měla energetika v Evropě fungovat? 

Veľkým problémom je, že štáty strácajú rýchlym tempom suverenitu nad svojou energetikou. Ale pozor, žiadny úradník komisie, žiadny eurokomisár a už vôbec nie europoslanec nezodpovedá za to, že keď prídete domov budete mať teplo a elektrinu... Každý štát má svoju energetiku desaťročia budovanú, má svoju energetickú infraštruktúru, existuje v nejakom klimatickom pásme, k tomu má prispôsobený palivový mix a zdroje. Musím stavať rozvoj energetiky na tom, čo mám, čo mi ju robí najviac bezpečnou, flexibilnou a čo najmenej závislou od vonkajška. Lebo energetika je zbraň a veľmi účinná. Spoliehať sa na solidaritu je veľmi nebezpečné. Tá funguje iba v dobrom počasí. Platilo, platí a bude platiť, napriek akýmkoľvek smerniciam politológov, že košeľa je bližšia ako kabát. Štát by si mal uvedomiť, že jeho zodpovednosťou je vytvoriť také legislatívne prostredie, ktoré v maximálnej možnej miere zabezpečí pre jeho obyvateľov, priemysel a služby energiu bezpečne, ekologicky a za prijateľné ceny. V prípade akejkoľvek energetickej núdze sa svojim občanom zodpovedá štát, nie Brusel. 

No čerešničkou na torte v poslednom období je Taxonómia zelených investícií. Pre oblasť činností v energetike – výroba elektriny, tepla, chladu, v mono výrobe aj v kombinovanej výrobe elektriny a tepla – stanovila EK technické parametre, ktoré súčasné technológie na báze zemného plynu nedokážu splniť. Štáty, ktoré vetovali návrh prvého delegovaného aktu, by v pude sebazáchrany vlastného priemyslu a energetiky mali taxonómiu ako takú, nie len jej prvý  delegovaný akt, odložiť na neurčito a venovať sa opatreniam na plnenie záväzkov, ktoré im vyplývajú z už prijatých opatrení.

 


O DOTAZOVANOM

Ing. Stanislav Janiš je absolventom Stavebnej fakulty Vysokej  školy technickej v Košiciach a Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Počas svojej profesnej kariéry pôsobil ako stavbyvedúci, námestník riaditeľa Univerzitnej nemocnice v Martine, prednosta Mestského úradu v Martine, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen a predseda Výboru Národnej rady SR pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Od roku 2012 je konateľom poradenskej spoločnosti ENJA, s.r.o. (oblasť energetiky, teplárenstva, obnoviteľných zdrojov a regulácie), šéfredaktorom energetického portálu OENERGETIKE.SK a od roku 2017 predsedom predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla so sídlom vo Zvolene.

Tomáš Brejcha

Súvisiace články

Uhelné komise nejsou potřeba. Těžba uhlí umírá na nedostatek peněz

Finance častěji směřují k obnovitelným zdrojům než k těm „nečistým“. Investoři proto chtějí, aby návratnost investic do uhelných p…

INFORMACE Z JE TEMELÍN 75 / 2021

První blok je v plánované odstávce pro výměnu paliva. Druhý blok je v provozu. Pomocné systémy elektrárny pracují podle provozní p…

MONITORING ENERGETICKEJ LEGISLATÍVY /marec 2021

Zmena je život. A legislatívne zmeny môžu mať pre vás a vaše podnikanie zásadný význam. V advokátskej kancelárií POLÁČEK & PARTNER…

Teplárny Brno letos vymění pět kilometrů parovodů za horkovody

Teplárny Brno letos za 261 milionů korun vymění pět kilometrů zastaralých parovodů za modernější horkovody. V tomto týdnu začnou p…

Elektromobilita definitivně vtrhla do Česka. Navzdory pandemii čerpala e-auta v prvním čtvrtletí na stanicích ČEZ o 1/3 více energie.

* Dobíjení stouplo o třetinu, čerpání pohonných hmot klesá * Počet stanic provozovaných ČEZ brzy protne 300 * Síť se za poslední…

Kalendár akcií

Kurz CHELEPO

21. 04. 2021 - 22. 04. 2021
On-line
Program odborného vzdělávacího kurzu Chemická legislativa pro průmysl a obchod známého pod zkratkou „CHELEPO“ se zaměřuje na práva a povinnosti při vý...

PRECHOD Z UHLIA NA ZEMNÝ PLYN - VYUŽITIE ZEMNÉHO PLYNU V TEPLÁRENSTVE A PRIEMYSLE

23. 04. 2021 09:00 - 11:00
MS Teams
Európu a aj Slovensko čaká masívny odklon od podpory a využívania uhlia k nízkoemisným alternatívam. V rámci nich prichádza do úvahy aj zemný plyn, kt...

Finanční udržitelnost u vodohospodářských projektů

28. 04. 2021 09:30 - 12:00
Online, Microsoft Teams
Webinář je určen příjemcům dotací, zejména zástupcům měst a obcí, zpracovatelům jejich projektů a odpovědným osobám za provozování vodovodů a kanaliza...

Seminář EFEKT

29. 04. 2021 09:00 - 15:00
online
Seminář bude věnován tématu energetické účinnosti a dosahování úspor v elektrizační soustavě. První blok bude zaměřený zejména na aktuální trendy v pr...

Partneri portálu

ENERGY-HUB je moderná nezávislá platforma pre priebežné zdieľanie spravodajstva a analytických článkov z energetického sektora. V rámci nášho portfólia ponúkame monitoring českej, slovenskej aj zahraničnej tlače.

57175
Počet publikovaných noviniek
1816
Počet publikovaných akcií
631
Počet publikovaných článkov
ENERGY-HUB využívá spravodajstvo ČTK, ktorého obsah je chránený autorským zákonom.
Prepis, šírenie alebo ďalšie sprístupňovanie akéhokoľvek obsahu alebo jeho časti verejnosti je bez predchádzajúceho súhlasu výslovne zakázané.
Drtinova 557/10, 150 00 Praha 5, Česká republika