Vývoj cien energetických komodít v období 12/2021 až 02/2021

Geopolitické napätie a jeho eskalácia, ktorá nakoniec prerástla až do otvoreného vojnového konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, tlačili ceny energetických komodít prudko nahor. Mierny priebeh zimy však tento prudký rast cien trochu tlmí.

Vývoj cien energetických komodít v období 12/2021 až 02/2021

ABSTRACT: Concerns about the security of gas supplies to Europe and the announced precautionary outages of several nuclear reactors in France resulted in record high energy prices in Europe before Christmas. Although prices fell slightly in January, the current conflict in Ukraine and the possibility of a disruption in Russian gas supply to Europe are causing considerable nervousness on the energy markets.



Tak prudký rast cien elektriny, plynu, emisných povoleniek a uhlia, ako sme videli počas decembra, energetické trhy ešte nezažili. Ako keby sa proti Európe spikli všetky rastové faktory.

 

EUA ATAKOVALI 100 EUR/T

Už v polovici novembra začali po 5 mesiacoch stagnácie rásť ceny emisných povoleniek. Trh dlho čakal, ako dopadne vyšetrovanie Európskeho orgánu pre cenné papiere (ESMA) vo veci manipulácie trhu špekulantmi. Výsledok, ktorý ESMA zverejnil 18. novembra, bol negatívny. Tento orgán nezistil žiadne manipulácie. Emisné kvóty po tomto zverejnení nastúpili na rastovú trajektóriu a za necelý mesiac prekonali úroveň 90 EUR/t. Neviem si predstaviť lepší dôkaz toho, v koho rukách sa tento trh skutočne nachádza. Kým hrozili opatrenia proti finančným hráčom, tí sa z trhu vytratili, akonáhle sa im ruky uvoľnili, ceny leteli nahor.

Jedným dychom však treba dodať, že ani emisné povolenky by nerástli na takéto úrovne, keby neboli v hre aj iné faktory. Jedným z hlavných, ak nie najhlavnejším, sú obavy o to, či bude mať Európa počas tejto zimy dostatok plynu. Hrozba, že plyn jednoducho nebude, je čím ďalej tým reálnejšia. Pozor, čítajte to doslovne: nie že bude za extrémne vysokú cenu, on naozaj nemusí byť a nepomôže ani ochota zaplatiť akúkoľvek cenu. Ešte pred mesiacom by takáto veta znela katastroficky a nepravdepodobne. Situácia sa však zmenila. Ale nepredbiehajme.

 

PLYN SA STAL NEDOSTATKOVÝM TOVAROM

Obavy o nedostatok plynu v Európe pramenili hlavne z nízkeho stavu zásob v podzemných zásobníkoch a z klesajúcich dodávok ruského plynu do Európy. Ruské dodávky prvýkrát nevysvetliteľne klesli už v auguste. V septembri sa na chvíľu priblížili k pôvodným úrovniam, no v októbri opäť klesli. Od polovice novembra takmer až do Vianoc sa pohybovali na relatívne vyšších úrovniach. Avšak týždeň pred Vianocami začali klesať. V prvých dňoch tohto roka sa prepadli z pôvodných úrovní okolo 330 miliónov m3 denne na necelých 180 miliónov m3 denne, teda takmer o polovicu. 21. decembra klesol pritom tok ruského plynu cez Poľsko na nulu.

Týždeň pred Vianocami, 16. decembra, oznámila francúzska energetická spoločnosť EDF, že do 23. januára predĺži odstávku dvoch reaktorov v jadrovej elektrárni Civaux s celkovým výkonom 3 GW kvôli prasklinám na potrubiach. Zároveň preventívne odstavila ďalšie 2 reaktory v jadrovej elektrárni Chooz s celkovým výkonom 3 GW, aby preverila, či sa podobné praskliny nevyskytujú aj tam. 20. decembra EDF informovala o problémoch ďalších svojich reaktorov v St. Alban s výkonom 2,7 GW a uhoľného bloku v Cordemais s výkonom 580 MW. Zamestnanci EDF navyše hrozili štrajkom. Pri slabom výkone veterných generátorov a nulovom toku ruského plynu cez Poľsko, ceny všetkých produktov elektriny leteli prudko nahor.

21. decembra tak slovenský Cal-22 vyletel na 320,97 EUR/MWh a český Cal-22 dosiahol 317,50 EUR/MWh. Slovenský Cal-23 stúpol na 147,85 EUR/MWh a český na 146,85 EUR/MWh. Cal-24 tesne prekonal úroveň 100 EUR/MWh.

Ceny plynu tiež dosiahli pred Vianocami svoje historické maximá. Rakúsky Cal-22 stúpol 22. decembra na 141,13 EUR/MWh, český na 140,991 EUR/MWh, nemecký THE na 140,667 EUR/MWh a holandský TTF na 139,83 EUR/MWh.

Emisné povolenky však v tom čase paradoxne opäť klesali. Dôvodom bol poľský tlak na revíziu systému EU ETS kvôli vysokým cenám energie a český návrh presu­núť z rezervy MSR 400 miliónov ton na trh. Tieto správy opäť zneisteli investorov, ktorí sa rozhodli radšej vybrať časť ziskov. Zvlášť, keď už nemuseli držať pozície po exspirácii opcií na EUA Dec22. Potrebovali tiež hotovosť na navýšenie maržových vkladov na burzách, ktoré ich dvíhali kvôli vysokej cenovej volatilite.

 

LNG AKO ZÁCHRANA EURÓPY

Medzi sviatkami však agentúra Bloomberg informovala o tom, že do Európy mieri 20 amerických LNG tankerov a ďalších 14 je pripravených vyraziť hneď, ako budú mať potvrdené objednávky od európskych partnerov. Tento zvrat v smerovaní toku LNG prišiel vďaka tomu, že referenčná cena TTF, po svojom prudkom raste, prevýšila ázijský LNG index JKM, a tak sa exportéri rozhodli presmerovať tieto toky do Európy dokonca aj za cenu pokuty. Táto správa zrazila koncom minulého roku ceny plynu aj elektriny prudko nadol.

V januári však o dve tretiny klesol tok ruského plynu cez Veľké Kapušany na Slovensko. A to napriek tomu, že Gazprom na vstupe na Slovensko dokúpil na január 13,2 miliónov m3 dennej kapacity. Tok cez Mallnow do Nemecka bol naďalej nulový. Plyn tiekol dokonca opačným smerom, teda v reverznom režime.

Do polovice januára však ceny mierne klesali. Postarali sa o to dlhodobé predpovede teplôt na február a marec. Podľa európskeho meteorologického centra ECMWF a aj amerického modelu CFSv2 mali byť priemerné teploty v Európe aj o viac ako 2°C vyššie, ako je dlhodobý normál. Spolu s príchodom ďalších LNG tankerov do Európy a vyššou výrobou elektriny vo veterných turbínach to vzbudzovalo nádej, že Európa sa predsa len počas tejto zimy vyhne nedostatku plynu.

13. januára však EDF oznámila, že je nútená predĺžiť odstávky svojich 5 reaktorov s celkovým inštalovaným výkonom 7,3 GW kvôli kontrolám vstrekovacích systémov. V prípade reaktora Civaux 2 by malo toto predĺženie trvať až 9 mesiacov. EDF kvôli tomu zároveň znížila odhad vyprodukovanej elektriny v tomto roku o 10 percent na rozpätie 300 až 330 TWh. Neskôr tento odhad znížila až na 295 až 315 TWh. Na pozadí rastúceho geopolitického napätia, ktoré malo potenciál spôsobiť pokles toku ruského plynu do Európy, pomohli tieto správy zastaviť pokles cien, ktoré potom do konca januára rástli.

V prvej polovici februára však ceny stagnovali. Geopolitické napätie na chvíľu ustúpilo do úzadia, aby dalo priestor zimnej olympiáde, ktorú usporiadala Čína. Úvodného ceremoniálu sa osobne zúčastnil ruský prezident Vladimír Putin. Spolu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom túto udalosť využili na deklarovanie vzájomnej spolupráce, mimo iného aj v dodávkach ruského plynu novým plynovodom Sila Sibíri 2 do Číny.

Vďaka teplejšiemu priebehu zimy a obrovskému množstvu dodávok skvapalneného plynu LNG do Európy sa značne spomalilo aj čerpanie zo zásobníkov. Stav európskych zásobníkov sa dokonca dostal na úroveň z roku 2017, čo dodalo Európanom nádej, že by túto zimu predsa len mohli zvládnuť bez regulačných opatrení.

 

Obrázok č. 1: Percentuálna zmena cien oproti cenám zo začiatku roku 2021 (4.1.2021 = 100%)
Zdroj: EEX, ICE

 

Obrázok č. 2: Ceny najbližšieho českého ročného, kvartálneho a mesačného produktu elektriny na burze PXE v EUR/MWh
Zdroj: EEX

 

Obrázok č. 3: Cena najbližších produktov zemného plynu v hube THE v EUR/MWh
Zdroj: EEX

 

Obrázok č. 4: Najbližšie mesačné ceny plynu TTF a ázijského JKM v USD/MMbtu
Zdroj: EEX, CME Group


Obrázok č. 5: 11-ročný minimálny, maximálny, priemerný minuloročný a tohtoročný stav zásobníkov v EÚ v percentách počas roka
Zdroj: AGSI+

 

Obrázok č. 6: Tok LNG, nórskeho a ruského (NS, Jamal a VK) plynu do Európy v mcm/d
Zdroj: ALSI, ENTSO-G

 

Obrázok č. 7: Ceny ropy Brent v USD/b, uhlia API2 Cal-23 v USD/t, emisných povoleniek EUA Dec22 v EUR/t a plynu CZ VTP Cal-23 v EUR/MWh
Zdroj: ICE, PXE

 

Obrázok č. 8: Priemerné mesačné využitie európskych splyňovacích terminálov
Zdroj: Štvrťročná správa Európskej komisie o európskom trhu s plynom za tretí štvrťrok 2021

 

VOJNA SA ZAČALA

22. februára, skoro ráno, však vstúpili ruské vojská na územie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny, ktoré večer predtým Vladimír Putin prezidentským dekrétom uznal ako nezávislé . Bezprostredne na to zareagovali prudkým rastom ceny ropy. Oslabil ruský rubeľ a prepadli sa ruské akcie. Prudko klesali aj európske a americké akcie. Popoludní sa však situácia upokojila. USA, Británia aj Európa postupne ohlásili svoje sankcie, ktorými mali potrestať Rusko za jeho krok. Nezdalo sa však, že by postihli Rusko tak intenzívne, ako sa lídri týchto krajín predtým zastrájali. Putin zároveň vyhlásil, že Rusko nebude obmedzovať dodávky plynu, ani iných komodít.

24. februára 2022 sa však svet zmenil. Ruské vojská vstúpili na územie Ukrajiny na viacerých miestach. Zamierili dokonca aj na Kyjev. Hrozba nedostatku plynu, ale aj uhlia, či ropy, nabrala reálne kontúry. Kým dovtedy ceny elektriny aj plynu pomerne prudko rástli, vo štvrtok ráno explodovali. Pomohla im k tomu aj neoverená správa, ktorá sa šírila medzi obchodníkmi a podľa ktorej malo Nemecko úplne zastaviť tok ruského plynu do krajiny, teda aj tok cez Nord Stream. Možno k tomu viedlo vyjadrenie nemeckého ministra hospodárstva Roberta Habecka, ktorý v stredu pre nemecké rádio Deutschlandfunk povedal, že Nemecko môže prežiť zimu aj bez ruského plynu. Český Cal-23 vyskočil zo stredajších 158,10 na 183,40 EUR/MW a slovenský Cal-23 rástol zo 159,40 na 184,60 EUR/MWh. Cena nemeckého plynu THE Cal-23 vzrástla zo 63,044 na 78,922 EUR/MWh.

Hoci bol tento rast pomerne masívny, ceny neprekonali maximá z predvianočného týždňa. Myslím si, že dôvodom je končiaca sa mierna zima, množstvo LNG a skutočnosť, že Rusi aj Ukrajinci deklarovali, že dodávok plynu sa vojenský konflikt nedotkne. Aspoň minulý týždeň tomu nasvedčovali aj sankcie, ktoré jednotlivé krajiny proti Rusku prijímali, no energiu tieto sankcie nezahŕňali.

 

EMISNÉ POVOLENKY PARADOXNE KLESLI

Úplne naopak sa vo štvrtok 24. februára zachovali ceny emisných povoleniek. V situácii, keď všetko letelo nahor, ich ceny sa prudko prepadli. Dôvodom ich poklesu bol výpredaj finančných spoločností, ktoré potrebovali hotovosť k navýšeniu maržových vkladov pre svoje otvorené pozície na iných komoditách. Časť získaných prostriedkov sa tiež snažili uložiť v tzv. bezpečných prístavoch, ako je zlato, alebo dolár. To bol dôvod štvrtkového mierneho posilnenia dolára a rastu cien zlata.

V piatok 25. februára však ceny všetkých komodít prudko spadli nadol. Ukázalo sa, že neoverené správy o úplnom zastavení toku ruského plynu do Nemecka sa nenaplnili. Práve naopak. Na 80 miliónov m3 denne vzrástol tok ruského plynu cez Veľké Kapušany na Slovensko a prvý krát po dvoch mesiacoch začal dokonca prúdiť plyn aj plynovodom Jamal cez Poľsko do Nemecka. Druhý balík sankcií EU proti Rusku stále neobsahoval žiadne sankcie na energiu a neobsahoval ani vylúčenie Ruska z platobného systému SWIFT. Trhy sa preto upokojili.

Počas posledného februárového víkendu však európske krajiny dospeli k dohode o vylúčení vybraných ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT. Nie všetkých, iba vybraných. Je to kompromis, ku ktorému svet prinútila európska závislosť na ruskom plyne, rope a uhlí. Hlavne Nemecko zo zoznamu precízne odstraňovalo tie banky, ktorých vylúčenie by znemožnilo import podstatného množstva plynu. Tok plynu do Európy sa tak nezastavil ani v pondelok.

 

BUDÚCI VÝVOJ JE NEPREDVÍDATEĽNÝ

Budúci vývoj je v tejto dobe zvlášť ťažké predvídať. Rovnako ako ďalšie kroky Vladimíra Putina. Stále je v hre vylúčenie všetkých ruských bánk zo systému SWIFT. Nemožnosť realizovať prevody platieb za dodávky ruského plynu, uhlia, ropy, jadrového paliva a iných komodít by mohla viesť k úplnému zastaveniu týchto dodávok do Európy.

Export komodít však financuje Putinovu vojnu. Jeho úplné zastavenie teda nie je také isté. Je pravdepodobné, že Gazprom už pripravuje alternatívne finančné toky, napríklad cez čínsky platobný systém CIPS, v ktorom je už 1189 finančných inštitúcií, z toho aj 23 ruských bánk. Gazprom už navyše akceptoval platby za letecký benzín aj v čínskych juanoch.

V prípade úplného zastavenia dodávok ropy by Európa nemala taký veľký problém. Každá krajina s rafinériami tvorí strategické viacmesačné rezervy. Túto komoditu je navyše možné importovať aj z iných zdrojov. V prípade čierneho uhlia by bol problém väčší, nie však neriešiteľný. Mnohí spotrebitelia v Európe už majú skúsenosti s importom uhlia z iných krajín ako z Ruska.

 

 

EURÓPA SA BEZ RUSKÉHO PLYNU NEZAOBÍDE

Veľký problém by však vznikol v prípade úplného zastavenia dodávok ruského plynu. Podľa odhadov agentúry Bloomberg dodal minulý rok Gazprom do Európy a Turecka asi 177 miliárd m3 plynu. Pôvodný plán bol na úrovni 183 miliárd m3, no v roku 2019 dodal 199 miliárd m3.

V súčasnosti Gazprom dodáva do Európy cez Poľsko, Ukrajinu a Nord Stream 1 celkovo asi 255 miliónov m3 denne. Pred týždňom však dodával len 175 miliónov m3 denne. Ako zdôvodnenie nárastu dodávok plynu v týždni, keď hrubou vojenskou silou zaútočil na Ukrajinu, sa ponúka snaha Ruska ukázať západným partnerom, že sa z neho zrazu stáva spoľahlivý dodávateľ plynu. Snaží sa tak zrejme zmierniť rastúcu averziu sveta voči Rusku. Nech už je to akokoľvek, ruské dodávky plynu do Európy sú v súčasnosti prakticky nenahraditeľné.

Európa má prázdne zásobníky plynu, takže odtiaľ žiadny plyn navyše nevyťaží. Môže sa tiež snažiť znížiť spotrebu plynu tým, že zvýši výrobu elektriny v jadrových a uhoľných blokoch a v elektrárňach spaľujúcich ropné produkty. Týmto krokom dokáže podľa štúdie analytikov Centra pre energetické štúdie Baker inštitútu pri Rice univerzity v americkom Houstone nahradiť na ročnej báze spotrebu až 50 miliárd m3 zemného plynu, ktoré by boli inak spotrebované v plynových elektrárňach. Približne 30 miliárd m3 je potom možné podľa amerických analytikov dosiahnuť navýšením potrubných dodávok z Nórska a Alžírska a navýšením ťažby v holandskom Groningene. To je spolu 80 miliárd m3.

Ak budem kalkulovať s minuloročnou dodávkou ruského plynu v objeme 177 miliárd m3, zostáva ešte nahradiť 97 miliárd m3. V prípade komfortnej dodávky z roku 2019 v objeme 199 miliárd m3 zostáva však ešte nahradiť až 119 miliárd m3. Ak nebudem brať do úvahy šetrenie všade tam, kde sa dá, a ani zavádzanie regulačných stupňov, ktoré by značne obmedzili európsky priemysel, poslednou možnosťou zostáva LNG.

Teoretická maximálna ročná kapacita európskych LNG terminálov je podľa spomí­nanej americkej štúdie 239,6 miliárd m3. Tá­- to kapacita je rozdelená medzi južnú Európu (123,3 miliárd m3), východnú Európu (5,2 miliárd m3), severnú Európu (66,1 miliárd m3) a západnú Európu (45,0 miliárd m3).

V minulom roku však LNG terminály dodali do potrubnej siete iba 72 miliárd m3 splyneného LNG, takže táto kapacita bola využitá na menej ako jednu tretinu. Mohlo by sa teda zdať, že LNG Európu zachráni. Teoreticky áno, prakticky však veľmi ťažko.

Problémom je umiestnenie polovice LNG terminálov v južnej Európe. Zvlášť na Pyrenejskom poloostrove. Plynovod, ktorý odtiaľ vedie do Francúzska, má totiž veľmi malú kapacitu, celkovo iba 21 miliónov m3 denne (225 GWh/d). Ročne tadiaľ môže pretiecť do Francúzska maximálne 7,7 miliardy m3 plynu.

To je inak dôvod, prečo by európsky nedostatok plynu priamo neriešilo ani obnovenie dodávok alžírskeho plynu na Pyrenejský poloostrov plynovodom vedúcim cez Maroko. Dodávky týmto plynovodom boli totiž prerušené kvôli nezhodám v tejto oblasti. Navýšenie toku alžírskeho plynu do Španielska by však aspoň umožnilo niektoré LNG tankery presmerovať na sever Európy.

Kapacita medzi Talianskom a Švajčiarskom je síce približne 80 miliónov m3 denne, no Taliansko intenzívne využíva svoje LNG terminály pre pokrytie svojej vlastnej spotreby a okrem toho je tiež odkázané na import ruského plynu, takže priestor na zásobovanie zvyšku Európy je tam minimálny.

Ak vezmeme do úvahy, že LNG terminály na západe a severe Európy sú v súčasnosti využívané len na 40 percent, zostáva v nich asi 70 miliárd m3 voľnej kapacity.

Spolu s náhradou plynových elektrární, navýšením importu plynovodmi a náras­tom vlastnej ťažby tak Európa dokáže teoreticky získať približne 150 miliárd m3 plynu. Stále jej tak bude chýbať minimálne 27, no v optimálnom prípade až 50 miliárd m3 ruského plynu. To je približne ročná dodávka plynovodom Nord Stream.

V prípade úplného zastavenia ruských dodávok by však Európa niekoľko týždňov mohla teoreticky vydržať bez obmedzení. V zásobníkoch nejaké zásoby ešte sú a LNG tankery tiež dodávajú určité množstvo. Avšak, ak by sa ruské dodávky neobnovili, po niekoľkých týždňoch by plyn naozaj fyzicky došiel. Myslím si preto, že drastické opatrenia by boli prijaté hneď po zatvorení ruských kohútikov.

Čo by to znamenalo pre ceny plynu, je jasné. Určite by narástli na nové rekordy. Rovnako by rástli aj ceny elektriny a uhlia. Emisné povolenky, kvôli obavám z politických zásahov do systému EU ETS, budú však stále hľadať pevnú pôdu pod nohami.

Upokojenie situácie môže zatlačiť ceny mierne nadol, osobne si však myslím, že toto je menej pravdepodobné ako ďalšia eskalácia. Stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny by totiž bola osobná prehra Vladimíra Putina a to on so svojou narcistnou dynamikou len tak ľahko neprehltne. Nie je však možné vylúčiť ani jeho nahradenie iným politikom v prezidentskom úrade. Sankcie západného sveta proti Rusku, ktoré spôsobujú veľké problémy už aj bežným Rusom, môžu vyhnať do ruských ulíc nespokojné davy a tie môžu v revolučnom vzopätí zmietnuť Putinovu vládu a nahradiť ju revolučnými vodcami.

Ak by k tomu došlo a nový prezident by razantne deeskaloval situáciu aj za cenu prehry Ruska na medzinárodnej scéne, ceny plynu by mohli zamieriť aj pod 43 EUR/MWh a elektrina by sa mohla dostať aj pod 110 EUR/MWh.

Veľmi hlboko sa však ceny neprepadnú. Podzemné zásobníky plynu budú na jar ešte prázdnejšie. Európske krajiny budú zrejme tlačiť na to, aby pred ďalšou zimou boli plné na 100 percent. Dopyt po plyne teda neklesne ani cez leto. Vysoký dopyt rovná sa vysoká cena.

Vysoké ceny emisných povoleniek, uhlia a plynu budú zasa držať na vysokých úrovniach aj ceny elektriny. A to aj navzdory priaznivým podmienkam, ako sú teplejšie počasie, veľa vody na jar, vietor a slnko. Zdá sa teda, že na aktuálne cenové úrovne si budeme musieť už len zvyknúť.

 


O AUTOROVI

Ján Pišta vyštudoval fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Väčšinu svojej profesnej kariéry pôsobil v Stredoslovenskej energetike na rôznych pozíciách, v rokoch 2006 až 2014 riadil v tejto spoločnosti nákup a obchodovanie s elektrinou a následne aj s plynom a emisnými povolenkami. Zároveň bol konateľom spoločnosti SPX, s.r.o. V súčasnosti je analytikom v konzultačnej spoločnosti JPX, s.r.o.

Kontakt: jan.pista@jpx.sk

Tomáš Brejcha

Související články

Kdo vám dodá energie? Nové zákazníky berou jen tři ze sedmi největších dodavatelů

Pana Alexandra z Českého Krumlova čekaly počátkem měsíce dva pořádné šoky. Ten první byl, že mu společnost Nano Green jen během le…

Několik tisíc lidí demonstrovalo v Německu za otevření plynovodu Nord Stream

Na 3000 lidí dnes demonstrovalo v obci Lubmin poblíž severoněmeckého Greifswaldu za cenově přijatelné energie a za otevření plynov…

Hirman: V Bruseli sa bijeme za to, aby sme dostali peniaze zo zdanenia elektriny na Slovensko

Znárodnenie elektriny vyrobenej na Slovensku je krajné riešenie energetickej krízy. Momentálne SR pracuje na spoločnom európskom r…

Energetická krize ONLINE: Musíme zvýšit nezávislost i na Německu, říká exšéf ČEZ Míl

V pátek projedná skupina energetických ministrů všech zemí Evropské komise opatření kvůli vysokým cenám energií. Patří mezi ně ome…

Polsko odhaduje, že zdaněním mimořádných zisků energetických firem získá 70 miliard

Zdaněním mimořádných zisků energetických firem Polsko získá 13,5 miliardy zlotých (70 miliard Kč), očekává místopředseda polské vl…

Kalendář akcí

Podzimní plynárenská konference

03. 10. 2022 10:00 - 04. 10. 2022 15:10
Online
Český plynárenský svaz, jedna z největších oborových a profesních asociací v ČR, která sdružuje přes 200 významných společností plynárenského oboru, v...

CARBON DAY 2022

05. 10. 2022
Hotel Park Inn, Bratislava
Organizátor podujatia EkosPlus pozýva na odbornú konferenciu zameranú na klimaticko - energetickú politiku a obchodovanie s emisnými kvótami.

Hospodaření s energií ve firmách

11. 10. 2022 09:00 - 16:30
Praha, hotel Olympik
Zavádění energeticky úsporných opatření je v dnešní době energetické krize více než aktuální. Současné ceny energií nutí firmy přehodnocovat své energ...

ENERGETICKÁ KRIZE ESKALUJE, JE NUTNÉ JI ŘEŠIT!

13. 10. 2022 09:00 - 19:00
Praha, Hotel Grand Majestic Plaza
Mimořádná situace v energetice vyvolaná urychlením přechodu k obnovitelným zdrojům v kombinaci s neočekávaným válečným konfliktem na Ukrajině vyžaduje...

ENERGY-HUB je moderní nezávislá platforma pro průběžné sdílení zpravodajství a analytických článků z energetického sektoru. V rámci našeho portfolia nabízíme monitoring českého, slovenského i zahraničního tisku.

73189
Počet publikovaných novinek
2092
Počet publikovaných akcí
832
Počet publikovaných článků
ENERGY-HUB využívá zpravodajství ČTK, jehož obsah je chráněn autorským zákonem.
Přepis, šíření či další zpřístupňování jakéhokoli obsahu či jeho části veřejnosti je bez předchozího souhlasu výslovně zakázáno.
Drtinova 557/10, 150 00 Praha 5, Česká republika