EÚ koordinovane odstúpi od Zmluvy o energetickej charte (Energy Charter Treaty)

ABSTRACT: On May 30, 2024 the European Council has finally decided on the coordinated exit of EU member states from the Energy Charter Treaty (ECT). For years, the ECT has been criticised for its incompatibility with EU law and its investor state dispute settlement mechanism, which has been argued to disproportionately favor the interests of investors (often in the fossil fuels sector) over national and European policy objectives generally and climate goals specifically.

ČO JE TO ECT

Základný kameň pre založenie zmluvy o ECT bol postavený na princípoch Európskej energetickej charty z roku 1991. Začiatok diskusie o potrebe stanovenia spoločných pravidiel pre energetický trh siaha až do obdobia pádu Sovietskeho zväzu v 90. rokoch, kedy sa štáty západnej Európy snažili zabezpečiť dodávky energetických surovín z krajín bývalého sovietskeho bloku výmenou za zahraničné investície, technickú spoluprácu a jednoduchší obchod s Európou. ECT je od tých čias jedinou právne záväznou multilaterálnou dohodou, ktorá chráni investície v energetike.

Zmluva pokrýva päť hlavných oblastí energetického sektora: obchod, tranzit, ochranu a podporu zahraničných investícií, ochranu životného prostredia a energetickú efektívnosť. Jej signatárske krajiny aj samotní investori sa vďaka zmluve môžu dopytovať svojich práv na energetickom trhu a zároveň tak benefitujú z podporných mechanizmov ECT v investičnom sektore.

Obrázok č. 1: Arbitrážne konania v rámci ECT podľa príslušného zdroja energie 

Zdroj: International Energy Charter Annual Report 2023

ISDS A JEHO PROBLEMATICKOSŤ

Základným pilierom Zmluvy o energetickej charte je mechanizmus riešenia sporov medzi investormi a štátom (skrátene ISDS), ktorý umožňuje spoločnostiam žalovať vlády pred súkromnými arbitrážnymi súdmi, ak prijmú alebo uplatnia zákony, ktoré majú potenciál negatívne ovplyvniť ich investície.

Prostredníctvom ECT môžu zahraniční investori využiť článok 27 zmluvy na podanie žaloby proti štátu, v ktorom investovali. Hoci podanie žaloby môže byť iniciované oboma stranami, sú to však len investori, ktorí môžu prostredníctvom konania ISDS získať hmotnoprávnu ochranu. ECT je preto medzi investormi veľmi populárna a investori sa na ňu často odvolávajú.

Doposiaľ bola ECT využitá v najmenej 162 arbitrážach medzi investormi a štátmi, no podľa kritikov sa tento systém začal rýchlo zneužívať v prospech investorov, a to hlavne tých zo sektoru fosílnych palív. Odporcovia zmluvy tvrdia, že podobne ako pri iných medzinárodných investičných dohodách, ISDS kladie ekonomické práva a záujmy investorov nad sociálne, ekologické a ekonomické záujmy signatárskych štátov a ich spoločností.

Jedným z dôvodov vzniku tejto nerovnosti je aj fakt, že ECT ukladá povinnosti iba členským štátom, ktorí sa voči výsledku medzinárodnej arbitráže nemôžu odvolať, pričom výsledkom súdneho rozhodnutia môže byť nielen samotná náhrada v prípade strát, no žalobca sa môže domáhať aj kompenzácie očakávaných ziskov, ktoré boli kvôli sporu investorovi znemožnené dosiahnuť. Výpočet ušlých ziskov je pritom vo väčšine prípadov veľmi náročný a umožňuje investorom zakladať svoje odhady na spochybniteľných východiskách.

Právne konanie ISDS sa stalo problematickým taktiež pre svoju nízku kompatibilitu s európskym právom. Právny rámec EÚ má byť podľa zmlúv nadradený právnym normám jednotlivých členských štátov, avšak energetickí investori v rámci EÚ využívajú arbitráže v rámci ISDS na obchádzanie domácich súdov, čo je v rozpore s právom EÚ, a na napádanie politík energetickej transformácie členských štátov.

Nová dohoda medzi EÚ, Euratomom a členskými štátmi sa síce snažila objasniť spoločné pochopenie, že ECT a jej článok 27 sa nikdy nevzťahovali na vnútorné záležitosti EÚ (tj. na spory medzi členským štátom a investorom so sídlom v EÚ), zmluva ale v posledných rokoch napriek tomu čelila stále rastúcej kritike.

Doterajšia prax arbitráží založených na bilaterálnych zmluvách (ktorých je medzi členskými štátmi a európskymi investormi uzavretých na 200) je totiž v rozpore s právom EÚ, čo potvrdil aj prípad Achmea z roku 2018. Rozsudok vo veci Slovenská republika/Achmea uvádza, že zmluvy EÚ vylučujú riešenie sporov medzi investormi z EÚ a členskými štátmi EÚ v arbitráži, pretože – ako to chápe Európsky súdny dvor – členské štáty EÚ prostredníctvom arbitrážnych doložiek vylučujú spory z jurisdikcie svojich vlastných súdov, a teda zo systému európskych súdnych opravných prostriedkov. A to je z pohľadu európskeho práva neprijateľné.

ČR & SR

Česko, podobne ako Slovensko, bolo jedným z prvých signatárskych štátov, ktoré sa v roku 1994 k Zmluve o energetickej charte zaviazali. Aj keď v rámci ECT vystupujeme spoločne ako Európska únia, žaloby od investorov sa vzťahujú na jednotlivé členské štáty. Žalobami od investorov teda trpela aj Česká republika, ktorá do dnešného dňa čelila jedenástim žalobám.

Napríklad v prípade Voltaic Network GmbH v. ČR (2013) sa spor týkal zníženia stimulov pre solárnu energiu zo strany českej vlády, čo viedlo spoločnosť Voltaic Network GmbH k podaniu žaloby. Spoločnosť tvrdila, že tieto zmeny politiky porušili jej práva ako investora a žiadala kompenzáciu, ktorá napokon ČR stála približne 240 miliónov českých korún.

Tabulka č. 1: Odškodnenie v rámci ECT podľa príslušného zdroja energie

Zdroj: International Energy Charter Annual Report 2023

NAD ECT SA SMRÁKA

V posledných rokoch sa však investičný režim ECT dostal pod ešte významnejší nátlak, ktorý vyústil v odstup viacerých signatárskych krajín. Najskôr Rusko v roku 2009, nasledovalo Taliansko (jediná krajina, ktorá doteraz vystúpila a ktorá je zároveň členom EÚ) v roku 2016, a neskôr odstúpila od zmluvy aj Austrália. V prípade Ruska a Talianska k tomu došlo po tom, ako boli žalované na základe ECT za nároky v hodnote stoviek miliónov dolárov.

Vzhľadom na to, že Zmluva o Energetickej charte neprešla od 90. rokov žiadnou významnou aktualizáciou, problémovou sa stala aj jej nekompatibilita s klimatickými cieľmi EÚ. Následkom čoraz výraznejšieho nátlaku na riešenie klimatickej krízy začali členské štáty Únie prehodnocovať členstvo v ECT. V roku 2019 EÚ začala úsilie o modernizáciu Energetickej charty, pričom návrhy zahŕňali začlenenie Parížskej dohody a postupné ukončenie ochrany investícií do fosílnych palív. Tieto snahy však narazili na odpor v Rade EÚ, kde štyri členské štáty zablokovali ich prijatie.

Po rokoch neúspešných pokusov o reformu Európska komisia v júli 2023 formálne odporučila koordinované vystúpenie EÚ zo Zmluvy o Energetickej charte po tom, čo čoraz viac členských štátov hovorilo o možnom vystúpení a štyri z nich ho dokonca oficiálne notifikovali (Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Luxembursko). Dňa 30. mája 2024, po získaní súhlasu Európskeho parlamentu, Rada konečne rozhodla o koordinovanom vystúpení EÚ a Euratomu z ECT, a toto rozhodnutie nadobudne účinnosť jeden rok po doručení tohto oznámenia.

Hoci tento vývoj nie je prekvapivý, môže mať zásadný vplyv na investorov v závislosti od toho, kedy a kde bola investícia realizovaná. Investície, ktoré boli uskutočnené pred dátumom odstúpenia, budú naďalej chránené Zmluvou o Energetickej charte počas nasledujúcich 20 rokov, podľa ustanovení tzv. „sunset clause“ v článku 47 Energetickej charty. Na nové investície do energetiky uskutočnené po 30. máji 2025 sa však ochrana už nebude vzťahovať.

DÔVODY EÚ K ODSTUPU OD ECT

Jedným z najvýznamnejších dôvodov koordinovaného odstúpenia EÚ je už predtým spomínané nenapĺňanie klimatických cieľov. Keďže ISDS prostredníctvom ECT využívajú aj investori v sektore fosílnych palív, môžu v rámci domáhania svojej hmotnoprávnej náhrady naliehať na členský štát EÚ, ktorý sa v snahe graduálne vyčleniť fosílny trh z energetického mixu EÚ môže dopúšťať znevýhodňovania týchto investorov.

Výskumy ukazujú, že odvetvie fosílnych palív využívalo mechanizmus ISDS častejšie než ktorýkoľvek iný sektor, čím sa začali špekulácie o jeho zneužívaní. Priemerná suma priznaná v týchto prípadoch (aj mimo ECT) aktuálne dosahuje viac ako 600 miliónov dolárov, čo je takmer päťnásobne viac ako v prípadoch mimo fosílnych palív. Keďže investori do fosílnych palív tvoria 35 percent všetkých prípadov ISDS a pri výhre dostávajú nadpriemerné odškodnenie, tento mechanizmus nie je klimatickými aktivistami považovaný za prospešný pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody.

PREDPOKLADANÉ VÝSLEDKY A VÝZNAM

Jedným z často uvádzaných dôvodov, prečo niektoré krajiny chcú zostať súčasťou Zmluvy o Energetickej charte je, že mechanizmus ISDS môže ochrániť investorov do obnoviteľných zdrojov energie pred svojvoľnými krokmi vlád, ktoré sa snažia vyhnúť svojim zákonným záväzkom chrániť investorov a ich majetok. Ďalším argumentom je, že investičné dohody ako ECT podporujú investície, pričom všetky dostupné toky kapitálu sú kľúčové pre transformáciu globálnej ekonomiky smerom k nízkouhlíkovej budúcnosti.

Štatistiky však naznačujú, že investori do obnoviteľných zdrojov energie majú z ochrany ISDS pomerne malý prospech a odškodnenie im často nie je v rámci ECT priznané. Ďalším krokom pre EÚ a jej členské štáty je preto aktuálne nasledovať svoju politiku proti fosílnym palivám a zrušiť ochranu fosílnych palív aj v iných investičných dohodách.

O AUTORCE

Kristína Zavodníková je čerstvou absolventkou bakalárskeho programu Európske štúdiá a Environmentálne štúdiá na Masarykovej univerzite. Aktuálne pôsobí na Vrije Universiteit Brussel v Belgicku, kde tohto roku začala študovať odbor European and International Governance. Je taktiež bývalou spolupracovníčkou Asociace pro mezinárodní otázky (AMO), kde sa podieľala na tvorbe edukačného projektu Pražský študentský summit.

 Kontakt: kristina.zavodnikova@amo.cz